po pismenku

American cake. Adin. Tak toto mi tam najviac chutilo. Chutili by mi aj dva alebo tri ale aj adin stačil. Dovolenkový rozpočet si musíte strážiť. Navyše ak máte ženu závislú na zelenom čaji a tak požiadavku rozšírite aj o green tea. Tiež adin. A samozrejme koláčové pokušenia pre ňu aj pre dcéru. Neviem čím to je ale je to tak, že vždy na začiatku ( pri prvej návšteve ) si objednáme to najlepšie a na konci sa k tomu vrátime. Tak ja ten american cake. Žena forrest neviem čo a dcéra išla k pultu a prstom pichla do miest kde trónil jediný miestny puding.

Jasné. Na to miesto sme sa pár krát vrátili. My sa vždy vraciame na miesta kde sa nám páči a to aj v prípade ak je výber nekontrolovateľný. Pred každým vchodom jeden a niekde aj dvaja nadháňači. Helou, uelkom, zdrastvujte, ruskyje? engliš? maďarok? A vy neodpovedáte. Už viete, že ak odpoviete tak v sieti uviaznete. My sme pár krát uviazli, ale tam, tam do tej cukrárne nás volať nemuseli. Tam sme utekali. V letovisku bolo milión podnikov a ešte plus tri. Minimálne. Všade to hučalo a bzučalo. Neskutočne. Naša dcéra sa v tom vyžívala a my sme boli pred kolapsom. Mám známych, ktorí boli na dovolenke s dcérami. Vraj bolo dobre, len tým dcéram prekážalo, že tam zdochol pes. U nás nezdochol. My sme chceli aby zdochol ale nie. Hučalo to všade. Večer nás dcéra vytiahla von a začal sa boj. Ona k hluku a my k pláži. Aj tam to hučalo. Ale aj more bolo počuť. Keď zvíťazila dcéra bolo počuť len tuc tuc. A hluky a vzruchy. Pes nie a nie zdochnúť. Ale cukrární bolo málo.

My potrebujeme cukrárne. Bez cukrární nežijeme. Môžu byť teda aj kaviarne ale musia byť s koláčom. Presnejšie s koláčikmi. V celom tom milióne plus tri podniky boli dve cukrárne. Milión plus jeden bolo barov, pubov, reštaurácií, kaviarní, diskoték a tak podobne. A dve cukrárne. Našli sme ich hneď pri prvom prieskume. V tej prvej sme nikdy neboli. V tej druhej sme boli vždy. Viete, keď si dáte na začiatku american cake tak sa tam vrátite.

V Bulharsku majú taký hlúpy zvyk. Objednáte si polievku, druhé jedlo, zemiaky k tomu, nápoje a niečo pre dcéru a pre ženu. Najprv prídu zemiaky. Potom sa objaví polievka. Potom niečo pre dcéru a tak postupne. Kus za kusom, asi ako to pripravia. V cukrárni to nečakáte. Tam je všetko pred vami vo výklade. A predsa. Prišiel forrest neviem čo pre ženu a džús pre dcéru. Pauza. Potom puding pre dcéru. Ten jediný vo výklade ostal. Priniesli ho zozadu. Teplý. A pauza. Dlhá pauza. Potom dve kávy. A potom som sa opýtal. American cake?  Vy nezapómnili? Net. A pauza. A potom mi ho priniesli. Veľký a teplý. Je to ako sernik a je teplý. Teplý tvarohový koláč. A je... no nepoviem vám to.  Veľký tvarohový koláč s cestom dole a na boku. Položíte si kúsok do pusy a sedíte. A on sa topí v puse. Potom to pochopíte, že stálo za to čakať. Aj keď. Vždy je nejaké aj keď. Tu je to "aj keď" spôsobené vašou netrpezlivosťou. Už ste ochutnali forrest neviem čo a v puse máte stále aj ten puding. Takže rodina má nárok. Nespochybniteľný nárok. Ak ste si vy odlúpli tak odlúpia aj z vášho. Odlúpia a tak aj olúpia. Ale druhý american si už nedáte. To vás rodinný rozpočet nepustí. Pustí vás až na ďalší deň aj keď riešenie by bolo.

Riešenie sa volá šťastná hodinka. Tam je šťastná hodinka všade a vždy. V niektorých podnikoch je šťastná hodinka celý deň. Niekde len celú noc. Ale všade. Kúpite si jeden a druhý – taký istý - dostanete zadarmo. No zadarmo. Zaplatíte ho v tom prvom. Ale. Vždy je nejaké ale. Tak to naše "ale" bolo v tom, že šťastná hodinka je len na nápoje. Voláme to mixy – trixy. Teda miešané nápoje. A vo väčšine prípadov len alkoholické. Šťastnú hodinku mali aj v tej našej cukrárni ale tiež len na mixy trixy a kávy s alkoholom. Na americkan cake, puding či forrest neviem čo nebola. Škoda. Ale dalo sa to prežiť. Boli sme tam možno päť krát. Prvá návšteva: american cake. Potom: black and white - dobrý koláčik z bielej a tmavej čokolády ale american postavil laťku vysoko. Ďalší pokus: strawberry neviem čo, no jahodový koláč, dievčatám chutil ale ja som túžil po úvode. Tak návrat na úvod: american a potom ešte raz. American. No päť krát. Medzitým boli pokusy v iných cukrárňach v blízkom mestečku. Nebolo to zlé, spomínam na palacinkový koláč ale. Veď viete. Americký koláč. Teplý a tvarohový.

Mňa na to miesto ťahal american ale žena a dcéra mali aj inú túžbu. Nie sú len na sladkosti, sú aj na umenie. Pred vchodom do hotela spievala jedna teta. Aj Stinga. A veľmi sa pritom hýbala. Naozaj veľmi. Moja žena a dcéra patria do jej fanklubu. Cukráreň bola pri bočnom vchode. Sedeli sme v cukrárni tak veľmi naboku, že sme skoro padali do bazénu. Mali sme výhľad na speváčku a keď ste napli všetky zmysly tak ste ju aj počuli. To ste len museli odblokovať všetky tuc tuc rytmy z ulice. Ja som ju nepočul a nepočul som ani tuc tuc rytmy. V ústach sa mi roztápal american a na nič iné som nemyslel. Naozaj dobrý koláč. Najlepší zo Slnečného pobrežia. A to bol večer a slniečko už nesvietilo. 

A tu nájdete ďalšie naše obľúbené kaviarne a cukrárne.