Najprv treba vysvetliť, že mám hnedé nohavice, ktoré moja dcéra volá ružové. Vie, že to nemám rád, lebo ja by som v ružových nohaviciach nikdy nechodil. Ani doma. Pre istotu v svojich hnedých nohaviciach ružovej farby chodím iba doma. Ale ide ma rozhodiť, keď moja dcéra povie: „tato, zase máš tie pekné nohavice trochu ružovej farby?“. Moja žena má pre mňa pochopenie a dcére vtedy vždy povie: „Nevieš, že tie ružové nohavice sú hnedé?“. Do mňa vtedy vojde tisíc čertov a celý som červený s miernym ružovým nádychom. Aj keď toto bola len odbočka.
Ja keď som bol mladým mužom, čo je vlastne stále ale teraz sa myslí o takých mínus dvadsaťpäť rokov tak som mal svoju prvú bejzbolku. Bejzbolkou sa myslí čiapka a nie pálka. Pálku som nemal nikdy a to z viacerých dôvodov. Ja som totiž pálku nepotreboval ani zo športových a ani z nešportových dôvodov. Čiapku bejzbolku som potreboval z nešportových dôvodov módneho charakteru. Daroval mi ju kamarát lebo u nás vtedy bejzbolky neboli. Boli len plátené šiltovky s nápisom Rallye Tatry alebo Jednota a ešte boli pletené čiapky s výšivkou Vysoké Tatry alebo Nízke Tatry. Mali taký zvláštny tvar, že si zaslúžia osobitný článok a tu to bola aj tak len odbočka.
Moja prvá bejzbolka bola ostro červená aby to bolo jasné aj mojej dcére. Nebola ani trochu ružová, lebo zase aj keď som veľmi chcel bejzbolku nechcel som ju ružovú. Takže bola ostro červená. Pre istotu zdôrazním – červená červenej farby. Mala takú umelohmotnú sieťku ako mávajú aj dnes a vpredu taký ten materiál ako mávajú dnes. A bol na nej nápis. Babe Ruth. To nebola odbočka ale dôležitá informácia. Moja prvá ostro červená čiapka mala biely nápis o ktorom som vôbec nevedel, že čo to je.
S nápisom Babe Ruth na hlave som prežil veľa rokov. Bola to čiapka akú som vždy chcel. Len ma vždy mrzelo, že čo za Ruth to tam nosím. Dal by som krk za to, že je to baba. Žiaden normálny chlap by sa nevolal Ruth. A ani Babe. Teraz si asi myslíte, že som si mal hodiť do googla, že čo to mám na hlave. Ale ak by ste vtedy povedali, že mám Babe Ruth hodiť do googla tak by som vám nerozumel. Nepoznal som ani Babe Ruth a ani googla. Dokonca som presvedčený, že žiaden pán google ešte nebol. Babe Ruth bol. To je jasné, ale nebolo jasné, čo, prípadne kto to je. V čase bez googla boli encyklopédie ale ani v nich sa o nikom ani ničom podobnom nepísalo.
Svetlo do môjho života a do mojej červenej čiapky prišlo až v prešovskom antikvariáte. Prešovský antikvariát bol v Prešove čo dáva celkom logiku, pod podchodom oproti fakulte a internátom. Bol to dobrý antikvariát a bol som v ňom často. No a tam, ak ma pamäť nemýli, v spodnej poličke ležala knižka s farebným obalom a čierno-bielym obsahom. Obsahovala športové kvízy v angličtine. A čierno-biele fotografie. Skoro nič som nerozumel ale toľko som rozumel, že sú to otázky zo športov na ktoré treba odpovedať. Ja som toho o športoch nikdy nič veľmi nevedel. Od začiatku som bol športové drevo alebo športový antitalent. Ale tú knižku som si kúpil. Z dvoch dôvodov. Jednak to bola jediná americká knižka, ktorú som za celý svoj dovtedajší život videl a jednak tam bola jedna čierno-biela fotka. Stál na nej silnejší chlapík a volal sa Babe Ruth.
Ak som povedal silnejší, tak som to myslel ako moja dcéra. Teda hnedá farba do ružova. Teda silnejší akože tučibomba. V rukách mal bejzbolku ako pálku a na hlave bejzbolku ako čiapku ale nemal na nej napísané, že Babe Ruth. To mal napísané pod fotkou. Mimochodom, v tom čase som mal svoju ostro červenú bejzbolku na internáte. Už som ju nenosil na hlave, lebo už mi na móde až tak nezáležalo a nosil som na hlave čiernu baretku, lebo mi záležalo na tom aby som vyzeral, že mi nezáleží na tom čo nosím na hlave. Ja viem, že je to trochu komplikované ale dúfam, že chápete.
V každom prípade moja ostro červená čiapka robila v našej internátnej izbe tienidlo na lampičke aby to tam bolo tak príjemne do ružova. Áno, je to tak. Ostro červená čiapka robí ružovú atmosféru. Potom raz počas vytvárania atmosféry zhorela a skoro zhorela aj izba, lebo vtedy sme prišli na to, že dlhé pôsobenie na umelú hmotu spôsobuje jej roztápanie a bolo po atmosfére. Izbu sme poriadne vyvetrali a moja prvá bejzbolka skončila definitívne. Dnes mám pocit, že už nemám ani tú americkú knižku. V podstate ju už ani nepotrebujem, lebo mám uja googla. Dnes som si totiž na Babe Rutha spomenul.
A našiel som ho aj na jútube. Lebo okrem googla už máme aj jútuba. A tu je vlastne pointa. Ja som prišiel na to, že ešte stále sa zo mňa môže stať taká hviezda, že moje meno budú deti nosiť na hlave. Teda na čiapke. Lebo ja sa na toho Babe Rutha začínam náramne podobať. Prichádzam na to, že moja postava je od športovej dokonalosti vzdialená už len na chlp. Keby som toto vedel vtedy, tak sa môj život mohol vyvíjať úplne inak. Ale nesťažujem sa. Ešte je čas.
A tu je: muž z mojej prvej čiapky bejzbolky. Babe Ruth:
Komentáre
you
usmievam sa od ucha k uchu
že farboslepý :))
no dobre,
(žeby to bolo tou ružovou? :-))
hmmm...
a aby si vedel, aj moja postava sa podoba na Rutha:))
pp,
Môj geniálny matematik na gympli vysvetľoval osový kríž: pozrite do horného rohu. Zbiehajú sa v ňom tri steny farby bielej, modrej a oranžovej. Ke´d sa to stalo prvýkrát, mysleli sme si , že žartuje. Len jedna farba sedela a to biela.
počúvajte moji milí ...
:-)
Niektoré nohavice...