Toto je tajomstvo. V odkladacej skrinke nášho auta sú zemiakové lupienky. Tie najlepšie lupienky aké si len dokážete predstaviť. Také tie naozajstné. Taká tá lupienková klasika. Také, čo keď si ich položíte na jazyk začnú sa roztápať a zaleptajú vám celé podnebie. Biele. Mastné a olejnaté. Prifarbované a plné E-čok. Klasika. Také, aké boli za socializmu, keď žiadne iné neboli. Žiadne príchute. Len zemiakové lupienky. Krásne biele lupienky v priesvitnom obale.
Tie lupienky kúpila moja žena. To je dôležitá informácia. To je vlastne na tom všetkom tá najdôležitejšia informácia. Vošli sme do mega obchodu kúpiť náš zelený čaj. Už som tu o ňom písal. Taký normálny zelený čaj ale majú ho len v jednej mega sieti. Asi mega sieťová dohoda. Tak zelený čaj, červený čaj, tmavý chlieb a grahamové pečivo. Všetko zdravé a moja žena ešte aj to grahamové pečivo ofrflala. To tu prifarbujú. To je jasná vec. Žijeme zdravo.
Už sme išli k pokladni keď sa moja žena celkom automaticky zohla po sáčok. Uvidel som na tom logo mega siete a vedel som, že moja žena nikdy nič také nekupuje. To nemohla byť náhoda. Moja žena kupuje len veci, ktoré pozná. Stačí, že výrobca zmení obal a my prežívame menšiu rodinnú traumu. Niečo nové neprichádza do úvahy. U nás sa experimentuje len v bio obchodoch. Tam sa experimentovať môže. V mega obchodoch sa nikdy neexperimentuje. V mega obchodoch sa nakupuje len zelený čaj, ktorý nikde inde nepredávajú a všetko ostatné sa ofrfle.
Občas sa samozrejme stane, že sa pri niečom zastavíme. To nemám rád. To je vždy dlhá zastávka. Moja žena začne v rukách obracať to niečo nové. Dotýka sa toho štítivo. Ten tovar keby videl moju ženu spácha samovraždu. Moja žena sa takej novinky dotýka ako keby to bolo dvadsať deka sušenej eboly. Kontrolujú sa tie najmenšie písmenká. Ako na dôkaz vraždy sa čaká na E-čka. E-čka majú u nás povesť masových vrahov. Horšie sú na tom už len konzervanty. Toto čaká každú novinku. Tortúra.
Zemiakové lupienky v balení mega siete chytila do ruky a okamžite hodila do košíka. Ako keby to bola najtradičnejšia biopotravina na svete. V tej chvíli mi to bolo jasné. Moja žena je závislá na zemiakových lupienkoch. Na tých najobyčajnejších bielych lupienkoch. Na tých mastných. Bolo jej to vidieť na očiach. A od začiatku som vedel. Ako každý závislák bude tvrdiť, že je to len tak výnimočne.
To len tak výnimočne. Povedala moja žena. Nie, že si na to zvykneš. Na to si nezvykaj. Chápete ? Moja žena kúpila zemiakové lupienky a mne povedala aby som si nezvykal. Aj som jej povedal: však ty ich kupuješ. To je len výnimočne. To inak nikdy nerobím. Je vám jasné, kto to povedal. Stáli sme pri pokladni. Bolo málo ľudí.
Zaplatili sme okamžite a okamžite ten sáčok roztrhla. Môj bio potravinový guru a E-čkový inkvizítor tam vopchal ruku a usmial sa. To bola normálne dávka. Moja žena si šlahla zemiakové lupienky a usmiala sa. Muselo to byť pre ňu peklo. Ponúkla ma okamžite a ja som ju nechal škvarit sa. Vytiahol som grahamový rožok. Dal som si grahamový rožok a s tými bielučkými, zemiakovými, opraženými a mastnými lupienkami ostala sama. Vždy si ich dala do pusy a posunula sáčok ku mne. Daj si. A ja som si vždy odhryzol z grahamového rožka a pokrútil som hlavou. No peklo.
V aute som sa nad ňou zľutoval. Ochutnal som. A ako vždy pri klasických zemiakových lupienkoch som podľahol. Aj ja som na lupienkoch závislý. Keď si ich dáte na jazyk poleptajú vám celé podnebie. Niekedy žiadne lepšie lupienky neboli a nikdy už žiadne lepšie nebudú. Všetky tie chipsy sa môžu schovať. Zemiakové lupienky sú preto geniálne že sú také obyčajné. Sú to jednoducho zemiakové lupienky. Sú už vymyslené a vymyslieť lepšie sa nedá. Chipsy nemusím a v podstate nemusím ani lupienky. Ale keď už niekto lupienky kúpi a ja do nich ponorím ruku tak som hotový.
Dosť. To stačí. To je hrozné, tieto lupienky. To si nezvykaj. Povedala to moja žena. To je strašné. To ti ja radšej ani neprečítam, že čo oni všetko obsahujú. To bolo len výnimočne. Ja viem, že výnimočne, však ja ich nikdy nekupujem. A mimochodom zemiakové lupienky obsahujú len zemiakové lupienky. Tie najskvelejšie a najmastnejšie zemiakové lupienky. Žena zobrala sáčok a otvorila odkladaciu skrinku.
Zemiakové lupienky putovali k mapám. Do úkrytu pred našou dcérou. Naša dcéra nemá nárok na zemiakové lupienky. Ona má žiť zdravo a ak som ženu dobre pochopil majú spolu nevybavené účty. Minule jej celé lupienky zjedla. Rozumiete? Ona sa mi normálne priznala. Ja keď som v práci oni majú doma lupienkové orgie.
Teraz si počkám. Počkám dokedy tie lupienky medzi mapami prežijú. Nevezmem si ani jeden. To je len o silnej vôli. Nesmie sa zobrať tá prvá. Keď sa zoberie prvá je boj zbytočný. To je potom prehraté. Ide len o ten prvý a to ja zvládnem. Kúpil som si slané tyčinky. Rozumiete ? Tie najobyčajnejšie a najslanejšie tyčinky. Normálne ich nekupujem ale toto sa nedalo nevyužiť. Zemiakové lupienky ? Tak slané tyčinky. A moja žena ich v košíku nechala. Až také mala výčitky. Zemiakové lupienky ju dostali. A toto je tajomstvo. Keby sa to dozvedela dcéra tak ozaj neviem, čo by prihodila do košíka.
Komentáre
:))))
:))