po pismenku

Sernik wiedenski, sernik dzien i noc, wu-zetku a takú tú roládu čo tam máte na konci. Tak. Presne tú. Naordinoval som si dávku poľského koláčového antibiotika. Potreboval som to. Bol som chorý. Definitívne som sa vyliečil v Zakopanom. Lekáreň: Cukierna Samanta. Nad hlavnou ulicou vľavo. Ako vždy.

Mám za sebou výpredajový nákupný ošiaľ mojej dcéry. Ako v minulom roku o takomto čase. Štartovali sme skoro ráno z Košíc a celý čas som frfľal. To budeme meškať. To ti tam všetko vykúpia. Znervózňoval som dcéru celú cestu. Ale vedel som, že to dopadne dobre. Keď sme došli do Zakopaného parkoviská boli ešte prázdne ale aj tak sme išli na to kde stojíme vždy. Už neviem koľko rokov. Ten pán od parkoviska Domu turisticznego je tam stále. Už neviem, koľko rokov. Nestarne. Každý deň na parkovisku.

Potom sme sa vybrali do toho obchodu kde naša dcéra prežíva svoj ošiaľ vertigo. Moja žena má normálnu diagnózu ošiaľ vertigo. Naša dcéra má len takú bez vertiga. Len ošiaľ. Asi sa jej hlava aj krúti ale na rozdiel od ženy sa nesťažuje. Užíva si krútenie hlavy z tričiek, blúzok, sukní a všetkého 50 percent sale. Wyprzedaz. Nosili sme jej do kabínky kopy a ona si z kopy vyberala. A na konci bola tiež kopa. Ale plánovaná.

Inak sa nič nové nestalo. Len som objavil obchodík hobby. Vo výklade mali vyložené známky so psami. Také aké moja dcéra ešte nemá. Ale netrvala na tom, že ich chce. Na známkach trvám ja. Je to dcéra a stále nechce stolný hokej ani autodráhu. Jediný detský ( môj ) sen som jej naočkoval. Zbiera známky so psami a mačkami. Teda zbiera. Zbieram ich ja ale tvrdím, že to zbiera ona. To znamená, že si kúpim známky so psami a mačkami a dám jej ich. Ona sa poteší a ja ich potom ukladám do ( jej ) albumov. Normálne by som ju ukecal, že chce aj tie z výkladu lebo som ich chcel ale v Zakopanom to teraz nešlo. Oči mala pre iné. Pozrela sa do výkladu a povedala hmm. Pozrel som na ženu s nádejou, že hmm je dostatočne silná motivácia. Nebola. Kúpil som si boxerky vo výpredaji. Žena si nekúpila nič. Možno som jej mal kúpiť tie známky aby nebola smutná.

Ja sa stravujem len na koláčoch. Teda v Zakopanom zo zásady. Moja žena donedávna tiež. Ale teraz od rána frfľala : mám chuť na polievku. Ja v Zakopanom do polievkární nechodím. Chodím len do cukierne Samanta a do potravín kúpiť mieszanku, teda cukríky. Na polievku sme nešli, ale polievka bola. To je tiež možné len tam. V Samante mali boršč. A pirohy. Pri druhej návšteve si to dala žena. Pri druhej. Lebo do Samanty chodíme dvakrát. A nepijú tam kávu. Moja žena a dcéra tam pijú čierny čaj s citrónom a medom. Ja som tradičný. Verný tradícii. Pijem kávu. Cappuccino a latte.

To je všetko. Už som vyliečený. Nezabrali antibiotiká ale serniky áno. Dokonca sme si kúpili taký veľký kus aj domov. V nedeľu ( už doma ) sme si urobili kávu. Doma čierny čaj zásadne nepijeme. A žena nám odrezala kúsok. V Samante odrežú vždy väčší. Žena reže také hrubšie cestovné lístky. A potom som si v dcérinej izbe listoval v albumoch. Tie z výkladu naozaj nemá. To bola chyba. Nemôžem sa spoliehať na hmm. Nabudúce zabojujem viac. Dokonca sa mi o známkach aj snívalo. V poslednej dobe sa mi vôbec začalo snívať. Bol som aj v Grónsku ale o tom napíšem nabudúce. V Zakopanom som bol naozaj. A naozaj mi je dobre.

Rok sa začal normálne. Mal som štyri veľké koláče a konečne som zdravý. Dcéra má nové čuchy ( výraz pre výpredajové handričky ) a je zdravá. Žena nemá nič nové. Len má zdravého muža a zdravú dcéru a v Zakopanom si dala boršč, ktorý jej celý zjedla dcéra. Tak neviem. O ženinom zdraví pre istotu nepíšem nič.