po pismenku

Pervyj vyježžáješ. Toto sa ozvalo z ampliónu. Ten amplión sme nevideli. Bola úplná tma. Noc. Stáli sme na poli ale pole to nebolo. Po poli jazdia traktory. Ozval sa zvuk. Hlasnejší ako traktorový a na kopci nad nami sa objavila žiara. Svetlomet. Ten svetlomet osvetlil nebo nad nami a potom sa prevalil smerom dole. Z kopca sa rútil stroj. Svietil a hučal. Stáli sme v šoku a potom náš dôstojník zreval. Utekajme. Rútil sa na nás sovietsky tank. To pole bola polopúšť. Stáli sme vo vojenských uniformách na vojenskom tankodrome. Sovieti mali cvičenie. Utekali sme.

Bol som vysokoškolák a pripravoval som sa na obranu vlasti. Socialistickej vlasti. Každý vysokoškolák sa pripravoval na obranu vlasti. Nepripravovali sa len tí čo mali modrú knižku. Netuším či modrá knižka bola naozaj modrá. Ja som ju nemal. Ja som sa pripravoval. Vojenská katedra sa končila letným cvičením. Na jeden mesiac sme sa išli hrať na vojakov. Bola to vážna vec. Ak by nám nedali zápočet a skúšku išli by sme na normálnu vojenčinu. Ten mesiac nám mal ušetriť jeden rok. Namiesto dvoch jeden. Nastúpili sme v Prešove do vlaku. Cestovali sme na Oremov laz. Vojenský priestor.

Z toho mesiaca si pamätám tri veci. Tri veci do života. Tá prvá je, že sa nemá plytvať potravinami. To som sa naučil, keď sme škrabali zemiaky. Večer sme sedeli pod stanom okolo veľkého kotla. Škrabali sme zemiaky. Škrabal som na hrubo. Čo plytváš. Vidieť, že zemiaky neokopávaš. Povedal mi to kamarát a mal pravdu. Jedna hranolka z jedného zemiaka je plytvanie. Odvtedy škrabem zemiaky zodpovednejšie. To bola tá najužitočnejšia vec čo som sa naučil na Oremovom laze.

Koncom augusta sme zase boli v stane. Boli sme tam všetci a v strede nebol kotol ale televízor. Pozerali sme Pink Floyd. Stenu. Bol socializmus a na jednej stanovej plachte visel náš veliteľ. Myslím na najvyššieho veliteľa a na jeho obraz. Bol tam Gustáv Husák a pod nim čiernobiely televízor a v ňom hrali Floydi. Ticho. Bol to starý televízor. Ale neodišiel nikto. Boli sme tam povinne. Na rozkaz. Bránili sme socialistickú vlasť povinným sledovaním kapitalistov. Bol 21. august. To len tak mimochodom. Výročie okupácie. Vtedy prišli Rusi a vtedy tu ešte Rusi boli. Boli na Oremovom laze. Neviem či aj oni pozerali Floydov. Pochybujem. Oni nemali také výročie. Aj oni mali 21. august ale oni tu boli radi. To bol druhý zážitok.

Nočné cvičenie bolo naplánované na predposledný deň. Nočné cvičenie a potom skúšky. Kto pôjde na vojenčinu na rok a kto na dva. Tým nás vždy strašili. Mali nás v hrsti. To nočné cvičenie malo rozhodnúť. Či sme pripravení na obranu vlasti. Či nás nič nezaskočí. Či ten socializmus ubránime. Mali sme samopaly a guľomety a bedničky na granáty. Ako naozaj. Mali sme náboje ako naozaj. Vypochodovali sme z našich stanov do tmy. Do ničoho. Tam bolo len zopár kríčkov a nič. Taký Oremov laz. Tak sme najprv po tej tme len pochodovali. Mali sme cvičenie. Nikto nevedel, že aj Rusi majú cvičenie. Až do tej chvíle keď sa do tmy ozval ten amplión.

Pervyj vyježžáješ. A rev motora. A svetlomet. A potom vtaroj. Vtaroj vyježžáješ. A trétij a četvjórtyj. Leteli sme tým poľom ako blázni. Utekali sme za dôstojníkom ktorý utekal najrýchlejšie. Utekali sme s drevenými bedničkami. Socializmus sme neubránili. Utiekli sme. Túto vojnu sme prehrali.

Sedeli sme dlhé hodiny v kríkoch a čakali kým Rusi docvičia. Fajčili sme a upokojovali dôstojníka, že my to vlastne nikomu nemusíme povedať. Že to vlastne až taký prúser nebude. Že to je normálne, že trafil na iné pole. Že my sme sa tých ruských tankov vlastne ani nebáli. Že vlastne sa nič nedeje. Že my máme o dva dni tie záverečné skúšky. Dohodli sme sa.

Z cvičenia sme sa vrátili nadránom. Všetky cvičné náboje sme vystrieľali do vzduchu. Mali sme totálne zablatené topánky od toho behu a zadky od toho sedenia. Inak sme boli dostatočne nočne vycvičení. Tie skúšky sme urobili všetci. Naučili sme sa škrabat zemiaky a utekať po poli. Boli sme pripravení brániť socialistickú vlasť. Na jeden rok. A ten Pink Floyd pod Gustávom Husákom bol len bonus. Len taký kultúrny zážitok.