po pismenku

Moja dcéra prišla zo školi. Mala dvojku. Zo slovenčini. Nebojte sa, dnes nerobím paniku z nevzdelanosti mojej dcéri. V tomto je naozaj nevinne. Písali previerku z ipsilonov. Najprv písali slová a potom do iních dopĺňali ten ipsilon. V prvej polovici päť chíb a v druhej šesť. Dvojka. Z pohľadu jedenástich chíb zaslúžená. Z pohľadu ipsilonu nie. Jednoducho nič sa nezmenilo. Ten ipsilon stále tiranizuje naše deti. Ak bi ipsilon nebol dostala bi jednotku. Nemala bi ani jednu chibu z ipsilonu. Nebolo bi jedenásť chíb a nebola bi dvojka. A asi bi vôbec nebola známka. Kebi nebol ipsilon nebola bi ani písomka z ipsilonov. Učili bi sa niečo užitočnejšie. Moja dcéra bi bola vzdelanejšia. A ja tiež.

Slovenčina ma bavila. Asi ako jeden z mála predmetov. Ale premiant som nebol, to určite nie. Môže za to ipsilon. Inak by som premiant bol. Pekne som recitoval, rád som písal slohi a čítal som všetko čo mi prišlo pod ruki. Mal bi som vždi jednotki. Takto som nemal. Mal som aj dvojki a trojki. Mohli za to len tie ipsiloni. Jeden hlúpi omil. Omil, ktorí tiranizuje moju dcéru a tiranizoval mňa a podľa všetkého bude tiranizovať aj moju vnučku. A vi čo viete o čom hovorím mi dáte za pravdu. Tiranizoval aj vás. Sme obete ipsilonu.

Podľa mňa si takí malí národ ipsilon nezaslúži. Potrebuje sebavedomú mládež. Potrebuje generáciu, ktoré sa netrápi nezmislami. Generáciu ktorá povie všetko čo si mislí bez zaváhania. Presnejšie, ktorá všetko čo si mislí napíše. Ale nenapíše. Začne a potom sa zastaví. Objaví sa komplex ipsilonu. Napísal bi som všetko ale s akím i ? Je tam ipsilom alebo mäkké i ? A začnú rozmíšľať nad niečím iním. Nad traumou. Nad hlúpim písmenom. Nad trápnim ipsilonom, ktorí sa ešte aj na počítačovej klávesnici schováva úplne v rohu. Tam aj má svoje miesto. Chudák jeden. Namiesto generačnej vípovede dvojka alebo trojka z ipsilonu. Skvelá budúcnosť.

Mne ipsilon ničil život trvalo. Môjmu spolužiakovi zničil dokonca budúcnosť. Rudo bol dobrí chlapec a mohol to dotiahnuť ďaleko. Na začiatku ôsmej triedi sme písali dotazník. Čím chcem biť a na akú školu sa prihlásim. Nespomeniem si čo som napísal ja, ale čo napísal Rudo viem dodnes. Bola to tragédia. Povedala to aj súdružka učiteľka. Pred celou triedou. Tak deti, Rudo chce biť novinár. Ale akí bude Rudo novinár, keď nevie aké i sa píše v slove gimnázium ? Rudo chce ísť na gimnázium bez ipsilonu. Rudo očervenel. Na to gimnázium sa nakoniec dostal ale viem, že nie je novinár. Môže za to ipsilon. A mi máme o jedného sebavedomého novinára menej. Tento národ si to jednoducho nezaslúži.

Moja dcéra má dvojku. Keď som si tú písomku prezeral aj som bol na ňu pišní. Ja bi som dvojku nedostal. Ja bi som nemal jedenásť chíb ale jedenásť správnich slov. Nemá to totiž logiku. Je to úplní nezmisel. Prečo je kobila s ipsilonom a bizón bez ipsilonu. Bizón je tvrdšie zviera ako kobila. Možno, že bizón je muž a tak je mäkkí a kobila tvrdá žena. Ale potom prečo je bík tvrdí. Akí je rozdiel medzi bíkom a bizónom ? Prečo je jeden ipsilonoví a jeden normálni ? Čo sledovali tí národovci tímto ? Podľa mňa sú len dve možnosti. Alebo to urobili naschvál alebo sa stala niekde chiba.

Je možné, že keď vidávali tie svoje knižki tak to tlačili v maďarskej tlačiarni. Určite v maďarskej, slovenské neboli. A tí Maďari tam narobili chibi. Neverím, že naschvál. Oni ako Maďari nevedeli, čo tí naši buditelia píšu. Podľa mňa mali jednoducho málo mäkkích i a tak občas v tej tlačiarni použili aj ipsiloni. Čo mali potom robiť buditelia ? Mali povedať, že vimisleli jazik a v ňom majú samé chibi ? Tak vimisleli, že tak je to bez chibi. To, kde bola chiba sa stalo vibraním slovom. V slove bizón chiba nie je, slovo kobila v tlačiarni poplietli. Inak si to visvetliť neviem. Je tu samozrejme tá druhá možnosť. Že to urobili naschvál. V takom prípade ich treba úplne zrušiť. Spôsobili traumu generáciám Slovákov. Plus mne osobne a mojej dcére. A na Ruda nesmieme zabudnúť. Jednoducho je to svinstvo.

Zo slovenčini si spomínam práve na tie vibrané slová. Toľko krát sme sa ich učili, že to proste naliezlo do hlavi. Jasné. že v nich robím chibi ale v princípe to viem. Vibrané slová po B viem určite lepšie ako národné básne. Z básne Mor ho viem v podstate len názov a to som bol dobrí recitátor. Z väčšini básní viem len nadpis. Nemám na ne v hlave miesto. Nosím si v hlave vínimki a vibrané slová a hlúpe pravidlá. To čo sa píše inak ako sa má. Dúfal som, že som posledná zakomplexovaná generácia. Veril som, že moja dcéra sa už zaobíde bez ipsilonu. Nezaobišla sa. Nosí domov dvojki za jedenásť chíb. A to je podľa mňa učiteľka láskavá osoba. Ja som bol tiež učiteľ. Za jedenásť chíb som dával trojki. Nešťastné deti. Sám som si s tími ipsilonmi nebol istí ale deti som komplexoval. Ničil som im detstvo. rovnako ako ho zničili mne.

Na visokej škole sme mali skvelú profesorku na slovenčinu. Na jednej z prvích hodín to povedala. Mislím, že ipsilon je nezmisel. V akadémii sú takí ľudia, čo s tím chcú niečo urobiť, ale vás sa to ešte nedotkne. Dúfam však, že raz sa toho ipsilonu zbavíme. Patrila medzi tích jazikovedcov, čo pochopili. Nebudeme mať ipsilon a vínimki ale budeme mať vzdelaních a sebavedomích ľudí. Nevihrala. Neviem prečo. Podľa mňa to niekomu musí vihovovať. Zakomplexovaná mládež, ktorá je neúspešná kvôli idiotskému písmenu.

Mimochodom, toto som musel písať v takom programe, ktorí neopravuje chibi. To bi bolo inak na porazenie. Mal bi som z toho červené more. Ako v škole po diktáte. Mal bi som z toho ďalší neviliečiteľní komplex. Tak som tie opravi vipol. Mám to teraz bez chibi a som spokojní. Mimochodom, počítač tie chibi odhalí lebo je počítač. Ak bi bol človek tak bi sa z tej slovenskej gramatiki zbláznil. Museli bi sme ho resetovať. Aj ipsilon treba resetovať. Vihlasujem mu vojnu a v prípadnej  diskusii nech sa ipsilon tiež nepoužíva.