po pismenku

Prišiel som z Bratislavy. A išiel som za ženou. A vystúpil som z trolejbusu. A bola tam tá vôňa. Taká vôňa, ktorá pri trolejbusovej zastávke nemá čo hľadať. Taká tá iná vôňa. Vidiecka. A ani to nie celkom. Nie taký ten terajší vidiek. Také - to - ako to bolo dávno. Keď v domoch nebol vodovod a toaleta sa volala latrína. Ale nemyslím tým zápach. Je to vôňa starých vidieckych domov. Prašná ulica a na ulici studňa. Rozumiete? Ako keď som bol ako dieťa u starých rodičov. Tak taká tá vôňa.

Na tej zastávke to nemá čo hľadať. Taká vôňa vlastne vôbec nepatrí do mesta. V Košiciach pokiaľ viem tak voňajú len dve štvrte. Jedna za Hornádom na ktorú ako keby zabudli. Dokonca má aj taký názov. Džungľa. To je oficiálny názov. Žiadne miestne pomenovanie. Normálne: mestská štvrť Džungľa. Ale tá moja trolejbusová zastávka je inde.  Terasa. Aj to je zvláštny názov pre sídlisko. Tak na Terase. Samé paneláky a medzi tým možno tri maličké ulice so starými domčekmi a poloprašnými cestami. To vôbec netuším ako tam niečo také ostalo. Tak tam tak vonia. Vidiecky. Starovidiecky. Jednoducho tak inak.

Tá vôňa mi čosi pripomenula. Voňalo to tam tak aj pred tridsiatimi rokmi. Bývali sme asi o tri ulice ďalej. Tá štvrť bola taká istá. Myslím, že tam bolo o čosi viac domčekov a nepretínala ich asfaltová cesta. Tam sa končilo naše sídlisko a začínalo sa mesto. Bola to hranica medzi starým mestom a novým. A moji rodičia tam mali záhradku.

Mama je vidiečanka a otec niečo medzi tým. Z malého mesta. Tú záhradku sme mali od kedy sa pamätám. Na konci tej domčekovej štvrte. Za poslednou uličkou. Vyšli sme z nášho paneláku a zbehli sme tie tri ulice. Tri panelákové ulice. Za posledným panelákom sa začínal iný svet. S tou inou vôňou. Už tam zrazu neboli asfaltové chodníky. V strede každej cestičky boli také klasické pumpy na vodu. Za poslednou uličkou bol už len taký poľný chodníček a tam boli záhradky. Nalepené na tie domčeky z druhej strany. Drôtený plot a malé bráničky. Schodíky do svahu a po nich do záhradky. Mikrozáhradky. Do iného sveta. Za tou uličkou a za tými záhradkami bola už len lúka a na konci lúky ste stáli nad mestom. Pod nohami ste mali Košice. Boli ste pritom v Košiciach ale v úplne inej vôni.

Ako chlapec som tú záhradku nemal rád. Nedalo sa tam robiť vlastne nič chlapčenské. Dalo sa tam prejsť po lúke a pozrieť sa na mesto a dalo sa prejsť po záhradke. Tá druhá prechádzka také čaro nemala. Uzučké hriadky a medzi tým úplne uzulinké chodníčky. Také na šírku jednej topánky. Ak ste tam chceli stáť museli ste mať nohy za sebou. Ako zastavený krok. Dve nohy pri sebe znamenali jednu nohu v uhorkách alebo druhú nohu v mrkve. A to ste mali detské nohy. Dodnes nechápem ako to v tých uličkách zvládali moji rodičia. Tí to mali radi. Nemyslím to státie ale tú záhradku. Jednak mali svoj vidiek na sídlisku, jednak mali vlastnú zeleninu v čase keď v normálnom zelovoci bolo normálne ak nemali nič a jednak druhú polovicu záhradky mali ujo a teta L. O L.-ovcoch som tu už určite písal. Teta L. je kamarátka mojej mamy. Obe sú z toho istého kraja. Z dvoch malých maďarských dedín na juhu. Obe mali vzťah k vidieckej vôni. Odkiaľ bol ujo L. neviem, ale v našich rodinách hrali hlavnú úlohu ženy. Mama a teta L. Otec a ujo L. boli v záhradkách výkonnými činiteľmi. Ja so sestrou a deti L.-ovcov sme boli nosiči vody. Po vodu sa chodilo k pumpe v prvej uličke. Medzi malé domčeky, ktoré tak voňali.

Neviem, či je tá pumpa stále na svojom mieste. Neviem ani presne kedy sme o záhradku prišli. Myslím, že to bolo v čase, keď sa nám zo záhradky začali mrkvy a uhorky strácať. Pár rokov potom, ako som odmietol na záhradku chodiť. Pár rokov po tom ako som od pumpy odniesol do záhradky posledné vedro s vodou. Všetko sa to voľajako pomenilo. Viem, že záhradky tam už aj tak nestoja. Pod lúkou stál kedysi starý pivovar a potom tam vznikla taká polooficiálna rómska osada. A teraz tam vzniká štvrť pre elitu. Nie je tam ani pivovar ani osada. Nie sú záhradky a okolo už jazdia trolejbusy. O ulicu ďalej stojí obchodné centrum a o chvíľu tam bude ďalšie. Ale tie tri či štyri zvláštne uličky s malými domčekmi tam stále stoja.  Podľa mňa tam bude aj tá pumpa. A vonia tam stále tak zvláštne. Tak, že to určite nepatrí k zastávke trolejbusu. Tak inak. Však viete.