Chodil som do základnej školy, bol som pionier a prázdniny som prežíval u babičky na južnom Slovensku. Babička vedela len po maďarsky, dedko po maďarsky, trochu po slovensky a rusky ( spomienky na vojnu ) a ja len po slovensky. Ale bolo to fajn. Naučil som sa z toho druhého jazyka viac ako babička. Toto je ale o vinylkách.
Prázdniny boli o počúvaní maďarského rádia, čítaní verneoviek a bicyklovaní na babkinom bicykli. Cez dedovu pánsku tyč som sa vtedy ešte nemohol dostať. Babičkin tyč nemal. Dámsky stroj. Mesto bolo vzdialené asi tri kilometre a bolo tam kníhkupectvo s krabicou v ktorej boli hlavne maďarské vinylky. A môj životný objav. Podobný bulharským Rubettes. Obal bol úžasný. Imitoval riflovú farbu boli tam nakreslené dve tancujúce postavy a platňa sa volala Rock and Roll. Na druhej strane boli úžasné fotografie z koncertov. Dlhovlasí muži a davy fanúšikov.
Skupina sa volala Puhdys. Trojkilometrová cesta na dámskom bicykli s Puhdysom pod pazuchou bola najkrajším zážitkom. Kým som sa dostal ku gramofónu v rodičovskom byte prešli určite aspoň dva týždne. Dva týždne s platňou v rukách. Fotografie som poznal naspamäť. Bol som najväčším fanúšikom tejto skupiny z NDR. Dokonca som svojej staršej sestre napísal o nej list. Stále je to jediný list, ktorý som sestre napísal.
Bolo to samozrejme príšerné aj keď na rozdiel od Rubettes som túto platňu poctivo predral. Neviem či ju ešte mám. Krabica s vinylkami je v garáži. Ale pochybujem.
Stále som bol pionier a to na škole plnej premiantov. Hovorilo sa tomu výberová škola. Po druhom ročníku tam odchádzali najlepšie deti zo škôl z celého mesta. Bola to jazyková ZD3-ka. Po čase som sa dozvedel, že k mestskej elite som sa dostal len preto, že som príliš vyrušoval. Testy som urobil a moja vtedajšia učiteľka sa ma zbavila. Vraj. Dôležité je, že v triede bol výkvet mesta. Boli tam deti, ktorých sa asi podobne ako mňa zbavili ( totálna menšina ) a potom deti všetkých zelovociarov, mäsiarov, lekárov, zlatníkov, športovcov a neviem koho každého. Predpokladám, že kvóty robotníckej triedy nás tam napĺňalo len zopár. Ale boli to normálne deti. Aj keď. Viete si predstaviť spolužiaka, ktorý bol počas jedných socialistických letných prázdnin na koncerte KISS v Ríme? Ja som takého mal. A mal som spolužiakov s argentínskymi futbalovými dresmi a tričkami s nápisom Montreal Canadiens. Podľa toho, kam emigrovali rodinní príbuzní. A hlavne - mali platne o akých sa väčšine z nás ani nesnívalo. The Osmonds, Abba, Beatles a vlastne všetko. Občas požičali, ale tí, ktorí sa zoznámili s mojim oranžovým gramofónom a nevymeniteľnou ihlou ani veľmi nie. Mal som ale spolužiačku, ktorá mi neskôr darovala The Beach Boys. Výber zo singlov. Originál z U.S.A. Tú mám stále. Viac šumí ako hrá ale je skvelá. V klasickom tvrdom papieri. A ešte pôžičkové sny, ktoré sa ku mne predsa len dostali. Manfred Mann Earth Band a hlavne jedna z tých, ktoré to menili. Supertramp a dvojalbum Paris. Dodnes si spomínam na Logical Song. Mám ich samozrejme na cédečku, ale nikdy to nebolo také ako tie dva týždne s požičanou vinylkou. Ale to už bolo takmer ku koncu ZDŠ-ky. Pred tým boli ešte vlastné objavy.
Katapult. To bol pre mňa v tom čase kultúrny šok. Bola to tá klasická prvá platňa. Koncertná. Katapultové obdobie u mňa trvalo asi rok a vystriedal ich na ďalší rok Olympic. To bolo obdobie Ulice a myslím, že aj môj prvý koncert v športovej hale. Na dlhé roky sa zo mňa stal takmer Olympic-ológ. Poznal som aj tie najstaršie platne, aj keď som ich nemal. Opäť záchrana od spolužiačky. Jej rodičia mali všetko aj Ptáka Rosomáka. Ja som to zbieral už len od tej Ulice hoci mám pocit, že som zohnal aj tú pred tým. Takú tú ekologickú. Prešlo ma to niekedy na strednej škole ale to ešte má čas.
Býval som v meste na východe – blízko pri maďarských hraniciach. Trochu som vedel po maďarsky a začal som pomaličky objavovať veci, ktoré mi ostali na dlho. Spomenie si niekto na čierny dvojalbum akoby postriekaný bielou farbou. Loksi od Locomotiv GT. To som miloval. A Gábor Presser ma dostane kedykoľvek aj dnes. Katapultovou odpoveďou ( ktorá prežila dlhšie ako Katapult ) bol pre mňa Piramis a hlavne tá platňa kde blonďatá kučeravá teta dáva do pusy doboškový trojuholník. Tam boli skvelé veci. Nedávno som ich objavil na cédečku a stále to fungovalo. Nostalgicky ale fungovalo. Aj tie slová sa mi po toľkých kokoch stále vybavili. Piramis boli vlastne prví, ktorých som mal stále na očiach. Nenazval by som to plagátom. Bola to taká tá jednostránka z Populáru. Prilepil som si ich na knižnicu – steny boli vtedy rodičmi stále označené za tabu priestor. Maďarský rock dodnes občas počúvam. Taký prehľad ako na konci ZDŠ-ky a začiatkom strednej však už nemám.
Samozrejme, že sa v zbierke začali objavovať aj platne mojej sestry. Záľuba v talianskych Cutugnoch a Richi e Poveri. A mala aj svojich maďarských favoritov. Corvinu – ale maďarský album. Ale to som ja nepočúval. Od spolužiakov som už vedel o Zeppelinoch, Floydoch, Sabbathoch. Isté obdobie v našej triede kraľovali Sweet a Smokie. Celý ten glitter rock. Cez prestávky sme kreslili Kissákov a listovali v Bravách z NSR. Boli to skvelí spolužiaci. Ja som objavil Populár a o čosi neskôr Melodii. V stánku pri dome dostávali aj taký papierový magazín z Poľska. Myslím Music Magazin. Ale to si nie som istý, či to už nelezie do strednej školy. Ten koniec tam bol už dosť prepletený.
Rádio som vtedy počúval vlastne len jedno. Volalo sa Hviezda a ak sa nemýlim tam chodilo také popoludnie pre mládež, kde občas hrali aj niečo iné – kapitalistické. A ešte Pozor zákruta. Každá tretia zahraničná. Televízia. Triangel prišiel až neskôr. Vtedy bolo myslím 6+1. A Ein Kessel Buntes. Strašná doba.
Komentáre