po pismenku

Spolu sme už pekných pár rokov a stále je to s prekvapeniami. Moja žena ma dokáže stále prekvapiť. Ale teraz? Teraz to bolo viac ako len prekvapenie. Teraz to bol dokonalý šok.  Niektoré veci sa v našej rodine jednoducho nekupujú. Nekupujeme napríklad údeniny, lebo sme vegetariáni. Nekupujeme napríklad kožuchy, pre to isté a na kožuchy aj tak nemáme. Nekupujeme ani čínske elektrické gitary lebo ich jednoducho nekupujeme. Nekupujeme ani jedy lebo sú to jedy a jedy sa kúpiť nedajú. A nekupujeme ani mnohé potraviny, ktoré sa síce dajú kúpiť ale moja žena hovorí, že sú to jedy. Nekupujeme napríklad Jesenku a Piknik. Lebo nekupujeme. Lebo jedy. Teda nekupovali sme.  Až do toho veľkého vianočného nákupu potravín.

Stáli sme pri mraziacich boxoch. Moja žena mala zrazu v očiach taký ten pohľad.  Také to. Vzrušenie. Iskra v očiach. Proste ako z programu čo sa môže vysielať len po 22-hej alebo z  programu kam sa dáva detská poistka. Aby to deti nevideli. Mládeži neprístupné. Tak taký pohľad mala v očiach. Ja som mal v očiach tiež taký pohľad ako z programu po 22-hej. Hororový film. Šok. Moja žena držala v rukách Jesenku. Takú tú žltkastú tubu s tým šialene sladkým. Ja by som  sa pri Jesenke nezastavil. Ja viem, že Jesenka je zakázaná. Myslím ako u nás. Ako v našej rodine. Ja som si dokonca myslel, že Jesenka už nie je. Hoci musím povedať, že mne o Jesenku nikdy nešlo. Ja som miloval Piknik. Piknik je hneď vedľa Jesenky a má modrý obal. Ešte je tam také hnedé Pikao, ale na to zabudnite. Jesenka alebo Piknik. O Pikao tu nejde.

Naposledy som si Piknik natlačil do pusy pred takými tridsiatimi rokmi. V regáloch bola vtedy čokoládka Rumba a sójová pochúťka, a čokoláda Zora a ešte oriešková Barilla. A Piknik. V takej istej modrej tube. Totálna lahôdka. Už to balenie. Ako zubná pasta. Zapečatená. Uzáver mal ( a ako som zistil stále má ) ostrý hrot. Prederavili ste pliešok a piknik vyliezol na svetlo. Potom do pusy. A cucať. Absolútne nehygienické a absolútne skvelé. Úplná slado - rozkoš. Niečo pre kozmonautov.

Teraz už nikoho kozmonauti nevzrušujú. Teda niekoho možno vzrušujú ale vtedy vzrušovali každého. Sovietski kozmonauti a americkí astronauti a Vladimír Remek. Každý chlapec chcel byť kozmonaut alebo aspoň Remek. Alebo partizán alebo indián. Kozmonauti mali totiž jednu chybu. Ťažko sa na nich dalo hrať. Seriálové deti, čo spoznali Majku z Gurunu to možno vedeli, ale my sme sa na kozmonautov nehrali. Na kozmonautov sa hral každý sám. Ja som sa hral na stravovanie kozmonautov. Všetci sme vedeli, že kozmonauti jedia všetko z tuby. Teda že v tube majú polievku a rezeň a zemiaky a rizoto asi tiež. A asi aj halušky. Ale také v tube. Keď som sa hral na kozmonautov skúšal som jesť všetko čo sa dalo jesť z tuby. To boli tri veci. Sardelová pasta, piknik a zubná pasta.

Sardelovú pastu som kozmonautom nezávidel. Zubnú pastu som síce dokázal zjesť ale bolo to veľmi diétne stravovanie. Celú som ju nedokázal zjesť nikdy. Najviac mi chutila Tutti frutti. Tá mala dokonca kozmonautov aj na obale. Ale celú som do pusy nenatlačil. Tá fluoridovo jahodová chuť bola aj na začínajúceho kozmonauta priveľa. Ale Piknik. Ten bol dokonalý. Skvelá strava pre kozmonautov. Predpokladám, že Piknik tam vozili v celých krabiciach. A tie krabice lietali po kabíne. To vedel každý. Vo vesmíre je beztiažový stav a preto mali kozmonauti stravu v tube. Chytili vo vzduchu krabicu a vybalili jeden Piknik. A použili hrot a vycucali to sladké z vnútra. A potom prázdna tuba lietala po kabíne. Až kým kozmonauti nepristáli.

Neviem, či sa aj moja žena hrávala na kozmonautov. Pochybujem o tom. A ak tak len na Tereškovovú. Tereškovová bola kozmonautka. Podľa všetkého jedli kozmonautky Jesenku. Moja žena totiž vybrala Jesenku. Chcel som pribaliť aj Piknik ale nedalo sa. Stačí jeden jed, nepreháňaj to: povedala s tým pohľadom v očiach.

Pri pokladni bolo málo ľudí. Nákup sme natlačili do kufra a sadli sme si do auta. Z vrecka som vytiahol Jesenku a použil som hrot. Cucol som si. Bolo to také isté ako pred tridsiatimi rokmi. Moja žena mi tubu vytrhla z ruky a cucla si. V očiach mala ten oheň. Sedeli sme v aute a pocucávali sme si sladké spomienky na detstvo. Jesenka za 19.90. Na krátku chvíľu tam bol bezváhový stav. Môžete mi veriť. Potom sme pristáli. Moja žena zatvorila Jesenku a dala ju do skrinky k automape: stačilo, nadnes už stačilo. Tvrdé pristátie.