po pismenku

Moja dcéra má problém s počasím. A ja mám problém s dcérou. A moja žena má len jedny nervy. Asi tak. V skratke. Moja dcéra má proste nejaké veci pomýlené. Ale na druhej strane je to možno tým, že nevie, aké je počasie. Viem o čom hovorím. Keď som bol ja malý tak u nás vyhlasovala zmenu ročného obdobia moja mama.

„Už je leto“ oznámila niektorý deň mama a zimné oblečenie sa odložilo. Niekedy sa samozrejme mohla aj pomýliť ale nepomýlila sa nikdy. „Kam ideš v tých dlhých nohaviciach?“ opýtala sa ma, keď sa mi zdalo, že leto ešte úplne nie je. „Nepovedala som, že je leto?“ oznámila a bolo. Vedel som, že v lete sa chodí letne oblečený a v zime zimne. V lete by som si na hlavu čiapku ušanku nedal. Jednak bolo vyhlásené leto a jednak bola zbalená a čakala kým mama vyhlási zimu. Lebo potom bola zbalená šiltovka. V našej rodine to fungovalo dokonale. Ročné obdobia určovala moja mama.

„Predstav si“ povedala mi nedávno žena do telefónu. Akurát som nebol doma a ona balila našu dcéru do tábora. Do letného tábora. Len tak pre istotu. „Predstav si“ pokračovala: „Ona chce ísť v rifliach, teraz keď sú pomaly štyridsiatky“. „Jasné“ povedal som. „Ona predsa v trištvrťových nohaviciach chodí iba keď je zima“. „No práve“ práve mi do toho vstúpila žena: „Ona chodí v trištvťových v zime. Porazí ma z nej“ dodala moja žena a išla sa prejsť. Pôvodne sa prejsť nechcela, ale potom už áno. Na dosť dlho. To by ste museli poznať moju dcéru.

Ak moja dcéra vyhlási, že v takýchto 13 stupňových horúčavách nepôjde do školy v prírode inak ako v trištvrťových tak možno pôjde v dlhých ale moja žena bude ešte na vydýchavacej prestávke. Ale moja žena zase tiež nie je chodec na dlhé trate aby sa celý život len prechádzala. Takže moja dcéra išla v zime v trištvťovkách a zajtra pôjde v dlhých nohaviciach. Lebo je to tak. Lebo moja žena má len jedny nervy a moja dcéra tvrdí, že je zima. Moja dcéra jednoducho nevie aké je ročné obdobie. Moja mama jej to nepovedala. Tak jej to musím povedať.

Mal by som zavolať svojej mame: „Mami, treba zavolať tvojej vnučke a povedať jej, aké ročné obdobie si vyhlásila“. Ale bojím sa, že ma moja mama schladí: „To je ako možné, že ste ešte nevyhlásili ročné obdobie? To má tá chudera potom vedieť, že je vyhlásené leto?“. Tak asi tak. Tak to ani neriskujem. Babka Gizka teda svojej vnučke nezavolá a tá pôjde do tábora v dlhých nohaviciach. Bude v nich celý čas. Ale mne je to jedno. Ja na to nemám nervy. A mojej žene zavolám, nech na to tiež kašle. Lebo inak budem mať ženu s nohami ako Pribilinec. To bol taký chodec, čo vyhral zlato. Aj keď také zlato by vlastne nebolo od veci. Tak neviem. Stalo sa len to, že moja dcéra pôjde do tábora v dlhých nohaviciach, lebo nie je vyhlásené leto.