po pismenku

Jediná škola, na ktorú ma mohli prijať bola pedagogická. Na odvolanie. Odvolal som sa na robotnícky pôvod, dobrú dušu a na to, že som muž. Muž, čo chce učiť deti. Čo na nič iné nemyslí. Prijali ma aj s tými známkami zo strednej. Ani jedno dievča s takými známkami neprijali. Také známky sme mali len desiati. Chlapci, čo celý život túžili učiť. Tí čo neboli z Prešova dostali internát. Uviazol som v Bermudskom trojuholníku.

Študoval som na prešovskej univerzite. Prešovskej s malým „p“, lebo vtedy to bolo len prídavné meno k umiestneniu školy. Na diplome mám UPJŠ. Prešovská s veľkým „p“ je až teraz. Ja som študoval na malom „p“ ale z geografického pohľadu je to jedno. Trojuholník je geometrický útvar. Má tri uhly. Aspoň si teda myslím. Som len učiteľ pre prvý stupeň. Ale tri strany a tri uhly. Body A, B a C. Tak v tom Prešove ma čakali presne také tri body. Bod A bol internát. Bod B fakulta a bod C Hviezda. Miestna krčma, čo sa volala reštaurácia. Bermudský trojuholník je miesto, kde sa všetci a všetko stratí. Odkiaľ sa nedá uniknúť. Vletíte, či vleziete tam a už vás to nepustí. Nikdy vás nikto nikde neobjaví. Zmiznete medzi tými bodmi A,B a C. Toto sa mi tam stalo. Stratil som sa.

Bod A bol internát. Jedenásťposchodový a klasický. Dve bunky a chodbička. Najprv po troch, neskôr po dvoch. Výzdoba a prestavba. A čokoľvek ste urobili, bolo to ešte otupnejšie. S M. som sa do toho párkrát pustil. Rezignovali sme pravidelne vo chvíli, keď skriňa blokovala vstupné dvere a pri vstupe do izby bolo nutné stiahnuť brucho.  Bolo to prespávacie a dospávacie a vyspávacie miesto. Z bodu A presun do bodu B. Fakulta. Niekedy dobré a niekedy zlé. Miesto, kde vám vysvetľovali, že ťava neprejde uchom ihly, naučili vás kosiť a spievať, hrať tri pesničky na klavír a čítať detské knižky, rozdiel medzi melancholikom a sangvinikom, preopakovali ste si vybrané slová, plávať všetky štýly okrem toho delfína, trikrát esovite prehnutá stojka, korčuľovať a dejiny robotníckeho hnutia, kreslili ste si a tak. Stávali ste sa pedagógom. Dôležité miesto. Vzdelávacie. A urýchlený presun do miesta C. Hviezda. Boli jednotlivci, aj naši spolužiaci, ktorí mali v mape aj bod D. Filozofický internát či internát pre filozofov so všeobecnou menzou. Do bodu D som nechodil. Musel by som mať opečiatkovaný stravný lístok ale to by som tam musel ísť deň pred tým. My sme sa presúvali rovno do bodu C.

V bode C som prežil podstatnú časť vysokoškolských štúdií. Isto viac ako v bode B. a asi viac ako v bode A. Bod A a bod C boli pevnejšie prepojené a v niektorých dňoch sa bod B podarilo z mapy úplne vymazať. Vtedy to teda nebol trojuholník ale priamka. Priamo z internátu do hviezdnej študovne. Aj tam sa totiž študovalo. O tom, že ťava obrazne tým uchom možno aj prejde, že kosiť aj tak nevieme a spievanie svet nespasí, o pesničkách čo sa nám naozaj páčili a knižkách nielen pre deti, spoznávali sme tam reálne rozdiely medzi introvertnými a extrovertnými osobami a stávali sme sa extrovertnými introvertmi. Opakovali sme si vulgárne slová a plávali sme len v alkohole. Problémy so stabilitou sme mali aj bez stojky a namiesto robotníckych dejín sme študovali všetky –izmy. Trochu sme kreslili ale viac sme o kresbách hovorili. Stávali sme sa priateľmi. Bod C bol pre moje vzdelanie rovnako dôležitý ako bod B. Možno dôležitejší. A hlavne bod C mal okolie. Pod ním boli maličké potraviny, stánok, v ktorom mali Literárny týždenník a antikvariát. V bode C sa o úlovkoch diskutovalo. Z bodu C sa do bodu B chodilo len vo výnimočných prípadoch, pravidelne sa končilo v bode A. len to brucho sa muselo stiahnuť o čosi viac.

Myslím, že bermudský efekt vytváral práve ten bod C. Z Hviezdy sa nedalo uniknúť. Povolené to bolo len vo výnimočných prípadoch a bod C ostal na mape ako miesto plánovania alebo dovetkov. V utorok filmový klub, vo štvrtok filmotéka, sem tam Veža, na víkend domov po nové vreckové a občas výlet. Ale s cieľovou stanicou v bode C. Bermudský trojuholník, ktorý nás vcucol v nedeľu večer a vypľul v piatok popoludní. Prešovský bermudský. Na štyri roky.