po pismenku

Niekde som to zaregistroval. Stop telesným trestom. Stop fackovaniu vlastných detí. Poslanci sa tak rozhodli. Už nikdy viac telesné tresty. V poriadku. Ja proti tomu nemám v princípe nič. Oni si už svoje deti pofackovali a ja som svoje ešte nestihol. Hoci. No hoci ma už občas nervy trhali poriadne. Ale posledných jedenásť rokov som to vydržal a najbližších jedenásť to bude zakázané. V poriadku. Ja proti tomu nemám nič. Deti sa fackovať nemajú.

Ja som ten návrh zákona nečítal, to sa rovno priznávam. Ale jednu prosbu by som predsa len mal. V tom zákone by mali byť nejaké paragrafové výnimky. Akože: všetky deti je zakázané fackovať ale udeľuje sa výnimka v prípade jedenásťročných dievčat podľa paragrafu 2. No a v paragrafe 2 by sa uviedlo niečo v tom zmysle, že jedenásťročné dievčatá je možné naťahovať na škripec a rodičia takému dieťaťu môžu prejsť po nohách parným valcom. Dva krát. Tam a späť. Toto paragraf povoľuje a to je posledná výnimka. Tak takú úpravu by som ja potreboval.

Mne to už fakt lezie na nervy. Jedenásťročné dievča už nie je dieťa a ešte nie je žena. Alebo presnejšie povedané, ešte je aj dieťa a už je skoro aj žena. Má také tie hormonálne zmeny, ktoré by sa čisto teoreticky mohli využiť pri mojej obhajobe naťahovania na škripec v prípade, ak by poslanci ten paragraf číslo 2 ignorovali. Ale viete. Je svetová kríza a tak by to nemali robiť. Lebo pri paragrafe 2 nejde len o mňa a moju dcéru a o všetkých rodičov jedenásťročných dievčat. Tu ide, vážení, o celý textilný priemysel. Aj keď je pravda, že textilný a obuvnícky priemysel si možno nič iné ako celosvetovú krízu a príkaz fackovania nezaslúži.

Včera sme zase neuspeli. Tá naša jedenásťročná chudá a natiahnutá štangľa s nohami ako lode sa do ničoho nevopchá. A ak sa vopchá tak jej z toho oblečenia všade trčia kusy tela. Tu jej spod nohavíc vykukuje lýtko a tak má z dlhých rukávov len trojštvrťové. Presúša sa svojim jedenásťročným svetom v botaskách a nás ( teda mňa a ženu ) z toho ide poraziť. Ženu viac ako mňa, lebo žena každé ráno počúva z dcérinej izby, že si nemá čo na seba obliecť.A nemá si ani po včerajšku.

Dcéra nám už pomaly vyrástla z detských obchodov a do tých ženských ešte nedorástla. Motá sa tam niekde medzi tým ale medzi tým textilný priemysel nie je. A nemá čo na nohy. Má presne idiotskú 36-tku. Detské topánky už v takom čísle vlastne nie sú a ženské síce sú ale tie nie sú detské. Teda botasky sú tak krížom krážom, prašť jak uhoď. Ale viem ja? Čo keď poslanci v parlamente schvália zákaz celoročného chodenia v botaskách? Ja by som to zakázal. Keby som bol poslanec a keby som nemal jedenásťročnú štangľu na krku.

Proste nemá čo na nohy a čo na seba a ja nemám nervy a moja žena nervy má, ale sú v háji. Tak som to aj dcére včera povedal: "Počúvaj, ja ťa natiahnem na škripec a hneď ti budú dobré aj ženské veci a po nohách ti prejdem parným valcom hore dolu a hneď budeš mať trvalú 43-ojku".

Neurobil som to. Dávam tomu ešte jednu malú nádej. A dávam čas aj poslancom aby schválili rozumný zákon. Zakazuje sa fackovať deti ale podľa paragrafu 2 jedenásťročné dcéry možno natiahnuť na škripec a po nohách im prejsť parným valcom.