po pismenku

Moja žena má rada katastrofické filmy. Má rada aj také tie filmy zo 60-tych rokov čo sú veľmi farebné a veľmi nereálne. Také, čo sú ešte švihnutejšie ako bondovky. Ale musia byť také ... no ... také umelohmotné. Veľa PVC a veľa žltej farby a strieborných overalov. Tak také filmy má rada. Ale toto nie je o filmoch z PVC ale o filme podľa skutočnej udalosti. Moja žena totiž na filmy dá. Teda nie na také z PVC a na také katastrofické ale na také podľa skutočnej udalosti áno. Teda na ten jeden, aby som bol úplne konkrétny.

Ten film nedávno opakovali. Rodina sa vyberie niekam autom. Niekam kde autá nechodia. Je zlé počasie. Také zlé, že nikto normálny nejde autom. Ale keby nikto nešiel tak by sa nič nestalo. Tak tá rodina išla. A auto sa pokazilo. Auto sa v takomto prípade vždy pokazí. Keby sa nepokazilo nebol by film a moja žena by to nebrala vážne. Ale stalo sa. Auto sa pokazilo a fúkalo a snežilo. Tá rodina bola v koncoch. Muž, žena a bábätko. Katastrofa. Nikde žiadne auto a žiaden telefón a nič. Len rodina, ktorá pred tým nevidela taký film a preto nebola pripravená. Alebo taký film videli a nebrali to vážne. Mali veľký problém.

Moja žena ten film berie vážne. Keď je také počasie, že by autá nemali jazdiť tak by nejazdila. Ale u nás nie je nikdy také počasie lebo pokiaľ som si všimol autá jazdia vždy. Aj vtedy keď by jazdiť nemali. Ide o to, či tí ľudia videli ten film. Či sú na to všetko pripravení. My sme.

Je úplne jedno, či je počasie horúce alebo studené. Na sile vetra nezáleží. Biopredpoveď môže byť akákoľvek. Nerozhoduje ani to na koľko dní ideme. Auto treba nabaliť. Vozíme zo sebou náhradné oblečenie na všetky príležitosti. Máme potravinové zásoby. Okuliare na slnko aj na vietor. Teplé čiapky aj šiltovky. Náhradné ponožky a náhradné postele. No možno preháňam. Okuliare na vietor naozaj nemáme. Postele máme. Nafukovacie. Dve. Jednu mi sestra vrátila tak že sfukuje ale jednu noc v krízových podmienkach a po polnočnom dofúknutí vydrží. Máme vlastné spacáky a dva vankúše. Nosili sme iba jeden pre dcéru ale už nosíme aj druhý pre ženu. Odkedy má na papieri diagnózu ošiaľ vertigo nosí si vlastný vankúš. V zime je to problém. Minule sme boli v Tatrách a (ženin) vankúš cez deň zmrzol na dosku. Neviem z akého je materiálu ale keď sa naša dcéra s Miškom ohadzovali vankúšmi mamin (drevený) sme im zakázali používať. Tretí vankúš nenosíme. Ja na vankúši nespím.

Máme aj mapy a baterku. Zásoby cukru a potravinové balíčky. Nosíme si termosku s teplým čajom a fľašu so studenou vodou. Vždy. Teplý čaj máme aj v horúčavách a ľadovú vodu aj v mrazoch. Máme v tom aute všetko. Dalo by sa povedať, že sa pri každom výlete sťahujeme. Ja už ani nefrflem. Viem. Moja žena videla taký film. Všetko im chýbalo. Tí blázni nemali ani termosku ani vankúš na ošiaľ vertigo. Nafukovaciu posteľ už nemali vôbec a o náhradných ponožkách škoda hovoriť. Skoro to neprežili. Nakoniec to prežili a natočili o nich film. Moja žena ho videla. Máme všetko. Chýba nám len jedna vec.

Moja žena chce tú čelovú lampu. Teda lampu na čelo. Takú turistickú. Máme síce baterku ale to nie je ono. V kritickom prípade budeme mať v jednej ruke nafukovaciu posteľ a v druhej zásoby cukru alebo vankúš na ošiaľ vertigo. Nebudeme mať ako držať baterku. Mohla by sa držať v ústach ale ak bude zima primrznú vám pery k baterke a ak bude teplo pusa sa spotí a baterka sa vyšmykne. Rozbije sa o zem a potom si už v tme nenafúkame posteľ. Moja žena vie o čom hovorí, videla taký film. Nemali ani posteľ ani baterku. O vankúši škoda hovoriť.

Tak tú čelovku som jej chcel kúpiť. Ale bola drahá. Dal som si ich v takom špeci obchode všetky ukázať. Viem ako dlho svietia a ako ďaleko. Viem ako sa dá svetlo šetriť a viem, že na tú lampu musím šetriť. Je dosť drahá. Ja som ten film až tak detailne nesledoval a tak som chvíľu pri tej cene pochyboval. Veď načo nám bude čelovka. Netreba nám ju. Prežijeme bez nej. Tak toto som si myslel. Až do jedného dňa.

Išli sme okolo toho obchodu a tak žene hovorím: pozri tu som ti chcel kúpiť tú čelovku. Vošli sme dnu a vtedy sa to stalo. V obchode vypli prúd. Úplná tma. Von sme sa len prehmatkali. A vonku mi žena rovno povedala: tak to vidíš, keby sme mali čelovku tak sa nám toto nestane. Tak čelovku asi prikúpim. Do auta sa ešte vopchá. Máme kombi. Tak ak raz uvidíte nabalené kombi a tá pekná žena na prednom sedadle bude mať na hlave čelovku tak ten vedľa,  to som ja.