Moja dcéra sa dostala do takého veku o akom sa vždy hovorí, že my v jej veku sme takí neboli. Teda aj mne mama v tom veku hovorila, že ona teda v mojom ( vtedajšom ) veku taká nebola. A hovorili to aj tety v prostriedkoch hromadnej dopravy a na ulici a tak všeobecne. A aj ja si to teraz spolu so ženou myslím o našej dcére. V jej veku sme si my teda toto nedovolili.
Moja dcéra je vo veku, že to s ňou začína byť na nevydržanie. Na vydržanie to s ňou je len málokedy. V podstate sa dá povedať, že niekedy v noci keď spí a niekedy keď ju nevidieť a nepočuť. A potom sú ešte kratulilinké chvíle ale sú naozaj také kratulinké, že sa nedajú považovať ani za priestor na regeneráciu rodičov.
Ja momentálne regenerujem v práci mimo domova a hoci neregenerujem tak úplne, lebo som v práci tak predsa len neviem posúdiť, že až ako totálne je neznesiteľná naša dcéra. Ale asi veľmi, lebo občas mi zavolá žena a tak vlastne všetko viem a na takú regeneráciu sa ja môžem. Viete čo. Tak aj moja žena včera regenerovala.
Bola u kamarátky, ktorá má približne rovnako neznesiteľnú dcéru ale o trochu mladšiu. A ešte má syna, ktorý je relatívne znesiteľný, lebo je jednak starší a jednak je stále zavretý v izbe, čiže nie je na očiach a tak sa to dá s ním prežiť, keďže človek ani nevie, že je. A navyše hrá florbal a vtedy vôbec nie je doma a to je úplne znesiteľné.
Aj dnes hrá florbal a má zápas. No a včera sa žena s priateľkou rozhodli, že ho pôjdu povzbudzovať na ten zápas, keď je už on taký športovec a navyše vzhľadom na to, že nepíli uši tak aj celkom obľúbený. A tie naše dievčatá akože dcéry začali pripravovať transparenty a také somariny, čo predpokladám, že je výsledok nekontrolovateľného pozerania televízora a podobných vecí. Akože na zápase sa povzbudzuje a chuligáni tam majú aj transparenty a tak.
Podľa mňa, keby nešlo o moju dcéru tak by som mal zavolať na 158-ičku aby dali do pohotovosti pohotovostné oddiely. Ale nezavolal som a to z viacerých dôvodov. Jednak taký policajt, čo berie telefóny má možno tiež dcéru v takom veku a tak má isto vlastných starostí nad hlavu. Jednak sa tí policajti predsa len musia zotaviť z posledného futbalového zápasu a jednak mi bolo od začiatku jasné, že moja dcéra to potentočkuje.
A potentočkovala. Zavolala mi žena: „Ona je normálne neznesiteľná“ a vysvetlila mi, že dcéra úplne odkašlala učenie nemčiny a nevie vôbec nič. Nebudem používať úplne konkrétne jej slová ale záverečné môžem: „Nikam sa nejde“.
A nikam sa teda nešlo. Moja neznesiteľná dcéra ostala doma a moja žena ostala s neznesiteľnou dcérou. V podstate sú potrestané obe. Jediný kto môže mať radosť je policajný dôstojník, ktorý mal zabezpečiť ochranu florbalistov pred davom fanúšikov. Tak nech oddychuje aspoň on. A nech si to užíva, lebo keď má aj on doma dcéru v takom tom veku tak mu nezávidím. Lebo v tom veku by sme si niečo také nikdy nedovolili. Aspoň tak mi to hovorila moja mama.
Komentáre
Písmenko, kedy sa dostaneme do takého veku, kedy si budeme môcť dovoliť všetko?
to už máme za sebou :))
:-)
Hm, keď som nemohla, tak som aj tak kecala, a teraz, keď už môžem, pomaly nemám o čom.
no neviem ... lebo čo čítam ...
To je písmenkovanie, nie kecanie... Niekedy to ide prstom ľahšie, ako ústam.
hmmm ... :)
:)))
vtipne napísané :)
mama mala pravdu..
Popísmenko...