po pismenku

Moja dcéra sa dostala do takého veku o akom sa vždy hovorí, že my v jej veku sme takí neboli. Teda aj mne mama v tom veku hovorila, že ona teda v mojom ( vtedajšom ) veku taká nebola. A hovorili to aj tety v prostriedkoch hromadnej dopravy a na ulici a tak všeobecne. A aj ja si to teraz spolu so ženou myslím o našej dcére. V jej veku sme si my teda toto nedovolili.

Moja dcéra je vo veku, že to s ňou začína byť na nevydržanie. Na vydržanie to s ňou je len málokedy. V podstate sa dá povedať, že niekedy v noci keď spí a niekedy keď ju nevidieť a nepočuť. A potom sú ešte kratulilinké chvíle ale sú naozaj také kratulinké, že sa nedajú považovať ani za priestor na regeneráciu rodičov.

Ja momentálne regenerujem v práci mimo domova a hoci neregenerujem tak úplne, lebo som v práci tak predsa len neviem posúdiť, že až ako totálne je neznesiteľná naša dcéra. Ale asi veľmi, lebo občas mi zavolá žena a tak vlastne všetko viem a na takú regeneráciu sa ja môžem. Viete čo. Tak aj moja žena včera regenerovala.

Bola u kamarátky, ktorá má približne rovnako neznesiteľnú dcéru ale o trochu mladšiu. A ešte má syna, ktorý je relatívne znesiteľný, lebo je jednak starší a jednak je stále zavretý v izbe, čiže nie je na očiach a tak sa to dá s ním prežiť, keďže človek ani nevie, že je. A navyše hrá florbal a vtedy vôbec nie je doma a to je úplne znesiteľné.

Aj dnes hrá florbal a má zápas. No a včera sa žena s priateľkou rozhodli, že ho pôjdu povzbudzovať na ten zápas, keď je už on taký športovec a navyše vzhľadom na to, že nepíli uši tak aj celkom obľúbený. A tie naše dievčatá akože dcéry začali pripravovať transparenty a také somariny, čo predpokladám, že je výsledok nekontrolovateľného pozerania televízora a podobných vecí. Akože na zápase sa povzbudzuje a chuligáni tam majú aj transparenty a tak.

Podľa mňa, keby nešlo o moju dcéru tak by som mal zavolať na 158-ičku aby dali do pohotovosti pohotovostné oddiely. Ale nezavolal som a to z viacerých dôvodov. Jednak taký policajt, čo berie telefóny má možno tiež dcéru v takom veku a tak má isto vlastných starostí nad hlavu. Jednak sa tí policajti predsa len musia zotaviť z posledného futbalového zápasu a jednak mi bolo od začiatku jasné, že moja dcéra to potentočkuje.

A potentočkovala. Zavolala mi žena: „Ona je normálne neznesiteľná“ a vysvetlila mi, že dcéra úplne odkašlala učenie nemčiny a nevie vôbec nič. Nebudem používať úplne konkrétne jej slová ale záverečné môžem: „Nikam sa nejde“.

A nikam sa teda nešlo. Moja neznesiteľná dcéra ostala doma a moja žena ostala s neznesiteľnou dcérou. V podstate sú potrestané obe. Jediný kto môže mať radosť je policajný dôstojník, ktorý mal zabezpečiť ochranu florbalistov pred davom fanúšikov. Tak nech oddychuje aspoň on. A nech si to užíva, lebo keď má aj on doma dcéru v takom tom veku tak mu nezávidím. Lebo v tom veku by sme si niečo také nikdy nedovolili. Aspoň tak mi to hovorila moja mama.