po pismenku

Ja viem, o veku žien sa nehovorí. A už vôbec sa nehovorí o veku vlastnej ženy. Pokiaľ teda o tom nehovorí tá vlastná žena. Ja o veku svojej ženy nehovorím nikdy. A keď hovorím tak je to zo strany ženy zahovorené. Ale keď moja žena o tom hovorí, tak ja nemám najmenšiu šancu to zahovoriť. Hovorím napríklad niečo. A moja žena na to hovorí: „čo to tu hovoríš? Ja to viem lepšie. Kto je tu starší?“. A ja v takej situácii na to hovorím: „ty si staršia, ty si o dva roky staršia“. A keď je pri takom rozhovore niekto iný tak moja žena hovorí: „to sa nehovorí, to ja hovorím, ale ty to nehovoríš“. Moja žena je staršia a má pravdu. Ja už potom nehovorím.

Ale taký vek ženy, ak je vyšší ( čo sa síce nehovorí ale vie sa to ), prináša aj vážnejšie problémy. Napríklad choroby. Ja mám v mojom veku už všelijaké choroby. Všeličo ma bolí a trvalo pobolieva. Už to telo jednoducho nefunguje tak ako kedysi. Ale v našej rodine sa o mojich chorobách hovorí ťažko. Ja mám teraz napríklad závrate. Prejavuje sa to tak, že keď zatvorím oči točí sa mi hlava a je mi zle na žalúdok. Keď oči otvorím hlava sa mi netočí a na žalúdok je mi dobre. Mám niečo s očami alebo so žalúdkom alebo je to prepojené. Neviem. Mohol by som sa poradiť so ženou, lebo ona je staršia ( čo sa síce nehovorí ale už sa to aj tak vie ) ale je to komplikované. Aj minule som žene do telefónu hovoril: „ty, nejako sa mi krúti hlava, keď mám zatvorené oči“. „Nehovor“ hovorila na to moja žena a jeden by bol rád, že aký záujem o jeho chorobu prejavuje, ale tá veta pokračovala: „nehovor o krútení hlavy, to mne sa krúti hlava“. A moja žena mala pravdu. Mojej žene sa začala hlava krútiť skôr ako mne. Moja žena je totiž staršia a hoci sa to nehovorí ja som o tom hovoril: „tebe sa to dobre hovorí, ty si staršia o dva roky, takže ty budeš mať všetky choroby skôr ako ja“. Na to moja žena povedala: „áno som staršia a ty si hľadaj svoje vlastné choroby a neopakuj sa“. Moja žena keby vedela, že ja to aj napíšem ( že je staršia ) tak by to asi nepovedala alebo by aspoň povedala, že to je medzi nami. Pričom na mysli by mala tú informáciu o veku. Lebo o tom sa nehovorí, pokiaľ o tom nehovorí ona.

Moja žena teda nevedela, že ja to o nej napíšem, že je staršia a tak pokračovala: „neopakuj sa, to sa nerobí, mne sa krúti hlava a musíš uznať, že sa mi začala krútiť skôr“. Uznal som to, lebo je to pravda: „ja viem, tebe sa krútila skôr ale čo mám teraz robiť? To už nemôžem mať žiadnu chorobu?“. „A mimochodom ja aj skôr umriem“ povedala na to moja žena a potom jej to došlo. A tak dodala: „a ty sa nebudeš opakovať, ja umriem a ty nebudeš môcť“. Potom bola ešte chvíľu ticho a so skúsenosťou o dva roky staršej povedala poslednú vetu: „bože, ja som taká dobrá“.