Trr. Trr. Trrrrrr. To boj zvuk čo patril k detstvu. Na ulici stáli chlapci a robili ten zvuk. Trr. Trr. Trrrrr. Spomenul som si na to na križovatke. Stál som pri tatrovke. Pri takom tom veľkom nákladnom aute. Tatra. Vyklápačka. Také auto čo šialene smrdí. Hlavne na tej križovatke. Výfuk má otočený práve do vášho okna. Nikdy nestihnete stlačiť vnútorný cirkulátor.
Neviem presne aká tatrovka. Teda aký typ. Veľké a oblé tvary. Naozaj veľké auto. Robili také aj z plastu. Malí chlapci ho dostávali pod stromček. Veľkú malú tatrovku. Bola takmer ako naozajstná ale jedna vec bola predsa len iná. Tá naozajstná tatrovka mala tykadlá. Na predných nárazníkoch kovové tyče a na tých tyčiach čierne gule. Z tvrdého plastu. Z takého tvrdého čo keď sa dotýkal o seba vydával zvuk. Tr. Trr. A oveľa rýchlejšie. Trrrrr. Ozývalo sa celé sídlisko.
Tá tatrovka, pri ktorej som sa na križovatke dusil mala tykadlá s guľami. Tie tatrovky z môjho detstva mali len tykadlá bez gulí. Tie gule sa kradli. Kradli ich chlapci alebo ich otcovia. Podľa toho kto mal akú odvahu. Ja som odvahu nemal a nemal som otca s prístupom k tatrovke. Tie dve gule spojené šnúrou som nikdy nemal. To mali len tí odvážnejší. Ale malo ich dosť chlapcov. Tatrovky v mojom detstve mali rozkradnuté tykadlá.
Dodnes vlastne neviem ako sa tá zábavka volala. Bavili sme sa o tom so ženou. Sedela so mnou v aute, keď som stál pri tatrovke. O tých guliach na blatníkoch nič nevedela. Na tie dve gule spojené šnúrkou si ale spomínala. Mala ich. Mala ich naozajstné. Z obchodu. Alebo z trhu, to neviem. Originálne gule. Z Poľska. Moja žena trávila detské prázdniny v Poľsku. Tvrdí, že sa volali klik klak. Neviem, u nás boli len tatrovácke. Neviem či sa volali klik klak. Ale ten zvuk vydávali. Trr. Trr. Trrrrr. Museli ste to dokázať na jednom prste.
Šnúrka mala v strede taký krúžok na prst. Ako prsteň. Niekto to dokázal aj bez toho prsteňa. Obtočil si šnúru okolo prostredníka. Rovnako dlhé šnúrky a na koncoch gule z tvrdého plastu. Jeden úder dole pod prostredníkom T. Jeden hore nad prostredníkom R. Dolný R. Horný R. Trrrrrr. Alebo aj dlhšie. Záležalo od šikovnosti.
Svoju šikovnost som nedokázal odmerať. Nemal som vlastné čierne plastové gule. Nemal som dokonca ani vlastnú oranžovú plastovú tatrovku. Nemal som otca, ktorý by mal prístup k guliam z naozajstnej tatrovky a rodičia ma mali radi. Nevydával som zvuk trr, trr, trrrrrrr. Bol som dobrý chlapec. Čítal som si a predstavoval som si, čo by som urobil, keby na parkovisku pred našim blokom zastalo to veľké auto s tykadlami. Či by som mal odvahu vyškriabať sa na veľké blatníky a odkrútiť gule. Netuším. Na našom parkovisku nikdy neparkovala tatrovka, a ak by aj náhodou zaparkovala gule by nemala. Tá dnešná mala. Bolo to veľké auto s klik klakovými guľami. Moja žena tvrdí, že sú to klik klakové gule. Ale je to čudné. Nerobia klik klak. Robia trr, trr, trrrrr.
Komentáre
jeeej, opat si mi nieco pripomenul :)
:))
Tatrovku som mal tiež
klik klak
bože to bolo detstvo ...:))
teda tykadlá ...
tuhle vec..
Nenapadlo by mne ovsem, ze se s tim setkam po tolika letech v americe.
Uspesny den
jasnee
konečne sme niečo vyexportovali aj do ameriky :))
klik-klak a paragliding
klik-klak
golicky na snurke