po pismenku

 blog.modernmechanix.com

No musím priznať, že so športom až taký veľký kamarát nie som. Futbalová kariéra sa mi skončila po prvom vlastnom góle, cyklistická po prvej rozbitej brade, skateboardingovú kariéru pretrhla zlomená ruka a pri behu vyzerám tak voľajako nedôstojne. Skúšal som to s volejbalom ale tam sa nesmie nadávať spoluhráčom a v basketbale protihráčom. Proste so športom som bol na nože. Ale jedna výnimka tu je.

V bedmintone som fakt dobrý. A to pri celej mojej skromnosti. Máme doma v garáži staré drevené bedmintonové rakety. Žiadne modernosti. Teda máme aj dve také moderné ale tie sú moderné len tak čiastočne, lebo majú čiastočne krátku rúčku. Takú plážovú. Tak v takom bedmintone som ja majster. Dokonca som to mohol dotiahnuť aj ďaleko. Na majstrovstvá domu alebo ulice. Alebo na olympijské hry. Ale mám svoju hrdosť.

Mali sme také obdobie, že sme ešte nemali dieťa. To je normálne a že ako je to možné to tu rozpisovať nebudem. A vtedy sme hrali majstrovstvá. Ja so ženou a oproti Paľko a ešte niekto. Napríklad Voloďa. Paľko je nás sused a hoci je skoro rovnako starý ako my, je rovnako nezrelý ako my.  Teda my sme už zrelí, lebo už máme dcéru ale vtedy sme nemali. Paľko inak nemá ani teraz, tak preto tá pripomienka.

Natiahli sme si šnúru cez dvor a hrali sme. My, teda ako ja a žena sme boli veľmi dobrí. Najlepší sme boli, keď neprišiel Voloďa. Úplne najlpší sme teda boli, keď k Paľkovi neprišiel nikto, lebo to Paľko lietal ako špinavé prádlo a bolo mu to figu platné. Prehral na celej čiare. Čiary sme teda robili tak, že sme pätou tramky urobili čiaru v štrku. A potom sme sa hádali, že či sme trafili presne. Keď bol Paľko sám, tak skoro vždy sme mali pravdu lebo, keď to bolo nerozhodné tak sa hlasovalo.

Keď prišiel Voloďa tak to bolo horšie. Voloďa bol totiž naozajstný bedmintonista. Akože úplne naozajstný. Taký, čo si donesie raketku v obale a strašne frajeruje. Strašné frajerovanie naozajstného bedmintonistu spočívalo v tom, že on stál a my sme behali ako špinavé prádlo. Bolo to veľmi nespravodlivé a tak sme si vyžiadali na svoju stranu aj Paľka. Aj vtedy to bolo veľmi nespravodlivé, lebo Voloďa stál a na našej strane sme lietali ako tri špinavé prádla a relatívne často sme si ublížili všeobecným máchaním bedmintonových rakiet. Len pri sporných úderoch sme to zvládali. Vždy sme Voloďu prehlasovali. Sporné údery boli, ak si dobre spomínam asi dva.

Tak takto som to natrénoval. Pri takých tréningoch som rástol pre reprezentáciu. Potom sa to ale prerušilo. Voloďa býva v Bratislave a Paľka už nebavilo prehrať každý sporný úder. Neviem prečo, možno mu chýbal športový duch. Lebo Paľko asi nevedel, že : nie je dôležité zvíťaziť ale zúčastniť sa na našom víťazstve. Tak vtedy som tréning prerušil a ušlo mi niekoľko olympijských hier.

Človek ako starne tak prichádza na to, že niečo mu uniklo pomedzi prsty. Napríklad, že o chvíľu už nebude mať šancu získať žiadnu inú olympijskú medailu ako tú v curlingu. Tak som začal na to intenzívne myslieť a splodili sme dcéru. Sparingpartnerku. Keď sa naša dcéra postavila na nohy a dokázala udržať tú čiastočne modernú raketu začali sme trénovať. Myslím, že som v bedmintone stále dobrý. Pri sporných úderoch dokážem svoju dcéru skoro vždy prehlasovať. Sporných úderov je však relatívne veľa. NO ale nebudem zdržiavať. V bedmintone sa cítim na olympijskú medailu. Väčšinu prípravných zápasov som zvládol. Ale viete, je tu ten Peking.