po pismenku

Na všetkých blokoch sa zrazu objavili satelity. Na bytovej schôdzi sa rokovalo o rozdelení programov. Socializmus s dvoma televíznymi programami odletel do minulosti a národ hlasoval o pridelení nových zázrakov do rozvodovej skrinky. Bolo to jednoduché. Do našej sovietskej farebnej televízie sa nasťahovali nemecké satelity. Bytové schôdze nás nasmerovali na Astru. A na dlhé roky na Astre ostali. To bol začiatok deväťdesiatych. Rokov.

Ničomu som nerozumel. Nemecky som nevedel. Dlho som nevedel pochopiť prečo sa ľudia tak bavia na Cosbym. Potom som už vedel. Že to sa nebavia ľudia ale komparzisti. A potom, keď to dali zrozumiteľne som už vedel, že je to naozaj zábavné. Z nemeckých satelitov 90-tych rokov mi ostali v pamäti ešte tri programy. Reklamy, nemecké erotické filmy a Koleso šťastia. Reklamy - pretože toľko farieb úplne zničilo náš sovietsky farebný televízor. Erotické filmy - pretože to bolo niečo neuveriteľne neerotické. Koleso šťastia - pretože to bol program na ktorom ste videli, že svet sa zmenil ale zase nie tak úplne.    

Kapitalizmus totiž dorazil aj na tie dva naše programy ktoré ostali. A dorazilo aj Koleso šťastia. Niekedy v tých 90-tych rokoch ho u nás rozkrútil úplne neznámy Jožo Pročko. Kto ho rozkrútil v Nemecku neviem. Stále som im nerozumel. Ale tam nebolo treba rozumieť. Štúdiá boli rovnaké a rovnaké bolo aj koleso. Aj tie číslice na kolesách boli asi rovnaké. U nás v Kčs u nich v DM. Len sa mi zdá, že u nás bolo viac tých políčok s nápisom Bankrot. To koleso sa krútilo niekoľko rokov.  Satelitne po nemecky aj anténovo po slovensky. A všade sa vyhrávalo.

Vyberám si cukrovinky Čierny princ. Táto veta sa mi navždy zapísala do pamäte. Cukrovinky Čierny princ priniesli k nám domov ilúziu blahobytu. Satelitne aj anténovo sa krútilo koleso šťastia a všade od šťastia výskali výhercovia. Majne dámen und héren – aine folksfágen! Dámy a páni – jedna rýchlovarná konvica! A z plafónu štúdia sa na šťastných výhercov sypali farebné konfety. Tešili sme sa. Blahobyt za pár zakrútení. V rohu satelitného aj anténového štúdia sa kopili darčeky pre šťastných výhercov. Po každom kole po nich pomaličky jazdila kamera. Ajne folksfágen a jedna rýchlovarná konvica. Tá kopa anténových teda domácich darčekov bola rovnako veľká ako tá nemecká satelitná. U nich škatuľa s televízorom u nás tri kartóny džúsov zo Sabinova, u nich žltý moped u nás veľké balenie pracieho prášku, u nich domáce spotrebiče a u nás nákupné poukážky do potravín. A ešte niečo bolo u nás. Cukroviny Čierny princ.

Vyberám si cukrovinky Čierny princ. Táto zázračná veta sa u nás ozvala po každom kole. Ak mal výherca šťastie povedal ju tri krát. A doma bolo radosti. Taký veľmi úspešný výherca ešte aj dnes beží do komory a dáva si svoju lahôdku. Tie nemecké folksfágeny sú už tiež u nás. Dávno ich niekto kúpil v nemeckých auto bazároch. Náš výherca má stále zásoby cukroviniek. Niektorým po tej súťaži hrozila úplná cukrovka. Viem o čom hovorím. Pod ťarchou reklamy a padajúcich farebných konfiet a výskajúcich výhercov som si ich raz kúpil. Som na sladké a to nekriticky ale toto ma sklamalo. Cukrovinky Čierny princ som si nikdy viac nekúpil. Ak by som vyhral v kolese šťastia ja, vybral by som si knihy z vydavateľstva Mladé letá a ešte veľký prací prášok. A konfety by padali a ja by som výskal od šťastia.

Dnes už satelit, na ktorý sa poskladala celá bytovka nefunguje. Každý je nakáblovaný alebo nadigiovaný. Občas prepnem na nemecký program. Stále im nerozumiem. Reklamy majú stále ale koleso sa už netočí. A netočí sa ani u nás. Cukrovinky Čierny princ to však prežili. Viem to. Boli sme so ženou v obchode a zase som ich tam videl. Vždy keď okolo nich ideme žene poviem: vyberám si cukrovinky Čierny princ. A omladnem. To je moja veta 90-tych rokov.