po pismenku

No neviem. Neviem prečo Bruggy. Keď tak nad tým uvažujem vlastne ani neviem či Bruggy. Margecany áno. S Margecanmi nemám problém. Ale prečo Bruggy ? Neviem. Možno sa to do tej pesničky hodilo. Akože. No do pesničky. Do blues.

Boli sme na výlete. Volalo sa to čunder, tramp alebo tak voľajako. Ja hovorím: na výlete. Z vlaku sme vystúpili v Margecanoch. Margecany zastávka. Nie Margecany stanica. Na zastávke stáli osobáky. Na stanici aj rýchliky. Na zastávke rýchliky nestáli. Cez Margecany rýchliky do Belgicka nejazdili. Maximálne do Karlových Varov. Ale Margecany – Karlove Vary blues ? To by bol vážne nezmysel.

Zo zastávky sme vošli do tunela. V Margecanoch sú dva tunely. Vlakový a druhý. Ten druhý je vedľa vlakového. Potom do kopca a potom do lesa. V lese strmo dole až k vode. Pri Margecanoch je voda. Nádrž Ružín. Margecany – Ružín blues ? To by bol tiež nezmysel. Kto by už z Margecian cestoval na Ružín. Keď ste v Margecanoch ste predsa na Ružíne. Ako z domu domov blues.

Dole pri tej vode bola osada. Naša osada. Aj keď povedať naša nie je úplne pravda. Bola to osada spolužiakov a ja som bol spolužiak. Aj tá osada je vlastne vznešené slovo. Ale bolo tam miesto na celtový stan, ohnisko a blízko prameň. A dole voda a v ten deň keď som tam prišiel už aj brána. Slávobrána. Brána nikam. Len medzi dvoma stromami jeden veľký konár a na ňom z konárikov napísané. Kamila. Osada Kamila. Tak tomu spolužiaci hovorili. Ideme na Kamilu. Tak som s nimi bol na Kamile. Margecany – Kamila blues? To tiež nedáva veľký zmysel. Jedine, že by niekto z Margecian cestoval za Kamilou. Ja som Kamilu nepoznal. Nikto Kamilu nepoznal. Kamila bola osada.

Pili sme pivo. Sekali drevo. Opekali slaninu. Vtedy som ešte pil pivo, sekal drevo a opekal slaninu. To bolo všetko. A večer sme hrali na gitaru a spievali. Ja som nehral a nespieval. Ani vtedy som nevedel spievať a moje tri akordy sa dali hrať len krátko. Len som sedel a hmmkal. Hmmkal som si všetky krylovky. Kryl mal tú Kamilu. Na krku mala srdce a kříž ... Dodnes si tú pesničku hmmkám a to som bol na Kamile len pár krát. Dva krát? Alebo raz? Neviem. Nespomeniem si. Len na ten jeden krát. Alebo sa mi viac krátov vlialo do jedného. Cez deň sme sa kúpali a v noci triasli od zimy pod celtovou plachtou. A sekali sme to drevo. V nedeľu večer sme išli domov. Do Košíc. Margecany – Košice blues? To tiež nesedí. To sa nedá spievať.

Dobehli sme na zastávku Margecany vo chvíli keď odchádzal vlak. Posledný vlak do Košíc. To bolo zlé. Najbližší odchádzal ráno. Mobilné telefóny neexistovali. Mali sme jedinú šancu chytiť rýchlik z druhej strany. Do druhej strany ešte išiel osobák. V ten deň nás revízor chytil dva krát. Najprv sme nemali lístok z Margecian zastávky do Margecian stanice. Šetrili sme na rýchlik. Vysadili nás na najbližšej stanici. Na stanici Margecany. Ušetrili sme ale na rýchlik do Košíc to nestačilo. Kúpili sme si na najbližšiu zastávku a sedeli sme na stanici. A ten kamarát čo mal gitaru hral Margecany – Bruggy blues. Neviem prečo Bruggy. Asi mu tam nič iné nesedelo.

Potom nás chytili v rýchliku ešte raz. Keď sme nevystúpili v Kysaku. Vysadili nás na najbližšej stanici. Najbližšie boli Košice. Sedeli sme v kupé a donekonečna sme hrali to Margecany – Bruggy blues. No hrali. Ja som si to hmmmkal. Nikdy som v Bruggách nebol. Bruggy neboli. Boli len Margecany a ja som sa vracal zo svojho jediného čundru, trampu či výletu. Ja som to volal výlet. Na trati Margecany – Bruggy. Neviem prečo. No neviem. Ale niekedy vedieť netreba. Niekedy je to dobré aj tak. Len že Margecany - Bruggy Blues. A hmmka sa to.