po pismenku

Ja mám čudného šéfa. Má také zvláštne nálady a prenáša to aj na podriadených. Teda aj na mňa a kolegov. Teraz je u nás nálada doslova na bode mrazu. Sedíme v takej veľkej spoločnej kancelárii. Takých 15 ľudí. Teraz sa na kohokoľvek pozriete je to také isté. Všade mrazivá nálada. Doslova a do písmena.

Šéf s tým prišiel v pondelok. Bol taký rozžiarený, že sa zdalo, že to bude príjemný týždeň. Že má dobrú náladu a tú prenesie aj na nás. Lenže o chvíľu sa ukázalo, že je to blbosť. Od víkendu mal mrazivú náladu. A nedokázal to zvládnuť sám v sebe. Ja s ním mám dobré vzťahy ale tie mi teraz nepomohli. Bol som prvý na koho to prešlo. Sedel pri mne celý deň a hustil do mňa. Nemohol som sa sústrediť na prácu. Dookola. Mrazivo ako v chladničke. Navyše, môjho šéfa nemôžete zrušiť len tak. Musíte si to odtrpieť a čo je ešte horšie, musíte sa tváriť, že všetko je v poriadku. „Jasné, perfektné, veľmi sa mi to páči“ to boli jediné slová, ktoré ho upokojili.

Tak to išlo celý týždeň. Chodil k nám do kancelárie a mrazil svojou náladou každého. Ku koncu týždňa to už bolo naozaj choré. Kamkoľvek v práci ste sa pozreli, všade bol šéf so svojou mrazivou náladou a niektorý kolega s prevrátenými očami, ktorý opakoval moje slová z pondelka: „Jasné, to je perfektné, to sa mi veľmi páči“. Šéf sa potom postavil a išiel k ďalšiemu.

Dnes keby ste k nám prišli zamrznete. Doslova. Stane sa z vás jeden obrovský cencúľ. Z každého kúta našej kancelárie to cítiť. V každom počítači to je. Máme doslova za-mraz-nuté počítače. Je tu mrazivo. Zaviedol to šéf a my sme tomu podľahli. Lebo uznajte: je to dobré, to sa vám bude páčiť.

Mimochodom teraz som sa vrátil zo šéfovej kancelárie. Bol tu. Otvoril dvere a kývol na mňa prstom: "Môžeš na minútku?". Zamrazilo ma a išiel som. Šéfova sekretárka mi už robila kávu a tak som vedel, že je to na dlhú dobu. Šéf zavrel dvere a povedal: "Toto počúvaj, tu v tej tretej minúte urobí niečo neuveriteľné" A bolo to: mrazivý týždeň poračuje.

Mimochodom ten pán v klobúčiku sa volá Jason Mraz .