po pismenku

Naozaj myslím faraóny a nie faraóni. Faraóni to už majú jasné. To si človek prečíta v knižkách, že kde sú teraz. V tých pyramídach. Ale kde sú preboha faraóny? Mali sme ich vždy. Faraónov s ypsilonom bolo dokonca oveľa viac ako faraónov s mäkkým i. Bola to normálne vážna téma socialistického bývania. Každý ich mal. Boli všade a nechceli ísť preč. Teraz už nie sú. Neviem prečo. Vtedy sa zdalo, že sú nezničiteľné. Nie nezničiteľní faraóni ale nezničiteľné faraóny. Mravce.

Prečo si nechal chlieb na stole ? Prečo ste nezatvorili cukor ? Ten cukor môžeme normálne vyhodiť ! Dostali už biolit ? A tak. To boli tradičné vety sídliskového rodinného spolunažívania. Zvykli sme si. Na tie vety myslím, na nich sme si nezvykli. Ale oni víťazili. Oni alebo ony ? Faraóny. Tie malé mravce dokonca zvíťazili aj nad socialistickou cenzúrou. O zlých veciach sa vtedy nepísalo. Takmer nikdy. Ale faraóny sa dostali aj na stránky vtedajšej dennej tlače. Košický večerník prinášal dokonca rady: ako na nich. Čo robiť ? Nefungovalo nič. Faraóny boli nezničiteľné. Boli na kuchynskej linke a za kuchynskou linkou. Na stole a vedľa stola. V špajze a aj len tak. Niekedy zablúdili len tak aj tam, kde nebolo žiadne jedlo. To boli náhodné návštevy. Normálne boli len tam kde bolo jedlo. Boli hladné. Nenažraté faraóny. Bol to boj na život a na smrť.

Najjednoduchšie bolo puknúť ich. Ale na to zase človek nemal nervy a niekedy ani žalúdok. Občas sa to dalo. Keď sa jeden prieskumník ponáhľal po tej linke. Tak puk a bolo po prieskumníkovi. Potom išiel ďalší a potom išiel taký dlhý rad. Všetci sme vtedy stávali v dlhých radoch na všetko a tie faraóny to od nás okopírovali. Tiež chodili v takých dlhých radoch. Na stole sa niekedy vydali chaoticky za omrvinkami. Ale to bola vec omrviniek. Keď boli na výprave tak pochodovali za sebou. Normálne dlhá čiara. To tu máme namaľovanú čiaru ? A prečo sa tá čiara vlní ? Žili u nás doma a žili aj u susedov. Žili všade. Boli nezničiteľné. A zrazu.

Nevie niekto kde sú ? nikde sa o nich nepíše. Nikto už o nich nehovorí. Možno že zase platí cenzúra a mne len dlhé čiary na stenách unikajú pre počet dioptrií. Ale to sa mi nezdá. Moja mama by mi povedala. Povedala by mi to pri návštevnom obede. Ten rožok schovaj späť do sáčku. Nenechávaj ho na stole. Nič také nehovorí a pokiaľ som si všimol na stenách nemá čiary. A nehovorí to nikto. Nikto sa nesťažuje. Niečo sa stalo. Niečo zlé a neočakávané. Faraóny sú preč!