po pismenku

Mali sme ju stále v kuchyni. Tá, na ktorú sa pamätám bola červená a bachratá. Čierna hlavička. Sifónová fľaša. Možno ich bolo aj viac ale na tú červenú sa pamätám. Vždy na kuchynskej linke pri sirupe. Sirup lesná zmes. Lepkavá lesná zmes. A sifónová fľaša. Domáca malinovka. Dnes by sa povedalo. Perlivá. Veľmi perlivá. Perlivosť dodávali sifónové bombičky. Bez sifónovej bombičky by bola sifónová fľaša stratená. Tie bombičky vyzerali ako naozajstné bomby. Sivé a kovové. Ale malé.

Sifónové bombičky sú asi prvá vec, ktorú som kúpil. Určite je to jeden z prvých nákupov. Sifónové fľaštičky sme mali v kuchynskej linke. Boli to také obchytané a dotrhané papierové krabičky a v nich desať bombičiek. Niektoré s bublinkami, iné už prázdne. Ak boli prázdne všetky tak sa museli vymeniť. U nás v potravinách. Nie presne v potravinách. V zelovoci. Ten mal svoju vlastnú časť v potravinách. A svoju vlastnú frontu.

Mama sa vtedy postavila do fronty na nákupný košík a mňa poslala do zelovocovej fronty po nové bombičky. Netuším, koľko stáli nové bombičky ale bolo to určite len pár korún. Alebo koruna. Jedna koruna za bublinky do domácej malinovky. V každom prípade som to zvládol. Na stôl som položil tú dotrhanú škatulku a desať prázdnych bombičiek a pani v zelovoci mi dala inú dotrhanú škatulku a desať plných bombičiek. Zaplatil som a bolo. Mal som za sebou prvý nákup života. Perlivosť do malinovky.

Potom som do tých potravín chodil čoraz častejšie. A potom som už do nich chodieval aj úplne sám. A bombičky boli v košíku pomerne často. Nie vždy sa mi nákup podaril. Nie vždy sa dali prázdne vymeniť za plné. Nemáme. Povedala pani v zelovoci. Sifónové bombičky mal vtedy každý a keď chcel každý bombičky vymeniť tak bol problém. Dodnes vlastne netuším ako sa tie bombičky plnili. Či to robila tá pani v zelovoci v čase, keď nepredávala kyslú kapustu alebo či to niekde naozaj odvážali a plnili to niekde vo fabrike. To ma vlastne naozaj zaujíma. Kto a ako plnil tie bombičky.

Ako sa bublinky dostávali do sifónovej fľaše to viem. To som najprv pozoroval a neskôr som to aj dokázal. Vrch tej sifónovej fľaše sa odmontoval. Fľaša sa naplnila vodou. Uzáver s plastovou hadičkou sa poriadne zakrútil. Poriadne. Na pevno. Ten uzáver mal takú - no nepomenujem to - také na tú bombičku. Aj to sa zakrúcalo. Silno a rýchlo. Slabo znamenalo riziko. Mohli ste o perlivosť prísť. Zafučalo to a perlivý bol vzduch v kuchyni. Voda vo fľaši bez bubliniek.

Sifónovú fľašu už nemáme. Sifónové bombičky som v kuchynskej linke vídal ešte dlhé roky potom ako fľaša z kuchyne zmizla. Ale už tam nie sú ani bombičky. Vlastne ani neviem prečo. Možno sa len fľaša pokazila a možno už nemal kto chodiť do potravín po nové bombičky. V každom prípade sifón sa z nášho života vytratil a mám pocit, že sa vytratil tak všeobecne. Aspoň za posledné roky som v zelovoci nevidel nikoho s roztrhanou škatulkou a desiatimi prázdnymi bombičkami. Malinovky sú už aj perlivé ale také perlivé ako boli naše sifóny určite nie sú. Za pravdu mi dá každý, kto si ten čierny zobáčik vložil do úst hneď po zakrútení novej bombičky a stlačil tú páku. To bola sila. Sifónová klasika.