po pismenku

 apn.ru

Vždy sú také ankety, že ktorá kniha sa vám najviac páči. Už som dokonca aj pár takých ankiet vypisoval. Ale nikdy som nenapísal konkrétny názov. Ani neviem prečo. Lebo vždy sa mi asi najviac páči voľajaká iná. ale jedna sa mi nakoniec aj tak páči najviac. Alebo by som mohol povedať, že som ju čítal najviac krát. Je to vlastne taká kniha, ktorú si čítavam dookola. Aj keď mám rozčítané niečo iné. Vyberiem si z knižnice niektorý diel a hocikde ho otvorím. Tak moja najobľúbenejšia a najčítanejšia kniha je: Archipelag Gulag. Súostrovie od Solženicyna.

Dnes nie je žiadna anketa len mi to tak prišlo. Že umrel ten čo poznal Ivana Denisoviča. To je tiež dobrá kniha. To sa normálne pamätám, že nejaké úryvky som čítal aj pred novembrom. V garáži mám v skrini odložené staré čísla Sovietskej literatúry. Tie dva tri prednovembrové ročníky, keď už v Sojuze mali perestrojku a glasnosť. To sa mi zdá inak až neuveriteľné, že sa na to zabudlo a v pamäti ostal len Gorbačovov suchý zákon. Tak mám taký pocit, že v niektorom z tých starších čísel bolo aj niečo z Ivan Denisoviča.

Archipelag vyšiel potom niekedy v 90-tom a pamätám sa, že otec jednej mojej kamarátky na neho v Prahe stál vo fronte. Vtedy sa ešte na knižky normálne stávalo vo frontách. Aspoň na niektoré. Na Archipelag sa stálo. Na svoje tri zväzky si už celkom konkrétne nespomeniem a myslím, že vo fronte som stáť nemusel. Ale mám ich obchytané poctivo. Také tie zelené pejprbeky. Už majú ostrapkané rohy. Potom som prečítal všetko. Matrionina chalupa sa mi páčila viac ako Jeden deň a Rakovina viac ako V kruhu prvom ale to je vlastne jedno. A jedno je aj to, že tých 200 rokov pospolu mi k nemu nešlo.