Dnes: Musím zavolať inžinierovi K. Vytopili sme susedu. Spláchli sme záchod. Nový. Závesný. V byte v ktorom nebývame. Suseda má mokrý plafón. Evidentne nám preteká niečo. Niečo – po spláchnutí toalety. Nejaký spoj, skrytý za kachličkami. Zamurovaný v novučičkej kúpeľni. Pán K. povedal, že v tom byte bude doživotne všetko opravovať. Bolí ma brucho. Nechcem, aby to vybavovala žena. Ten byt už nenávidíme. Je úplne zrekonštruovaný. Zariadený. Už taký rok je tam zapojená káblovka. Platíme tam telefón. Je tam nádherný výhľad. Návštevy hovoria, že je to úžasný byt. Nebývame tam. Lebo...
Príbeh našej rekonštrukcie sa začal pred dvomi rokmi ... jar 2005 ...
Sme štyridsiatnici a nemáme nič. Jedno postlízingové auto. Rodinný príjem máme solídny, ale len do istej miery. Do miery vlastného bývania. Obaja (so ženou) sme deti postsocializmu. Za socializmu sme študovali a keď sem doštudovali socializmus nebol. Všetci bývali v bytoch a nové byty zrazu neboli. Ceny sa šplhali vždy rýchlejšie ako sme zarábali. Nikdy sme nemali dosť.
Peniaze sme od rodičov nedostali. Aspoň teda nie toľko, aby to stačilo na vlastné metre štvorcové. Ja som mal (nie vkladné) knižky a žena pár tisíc. Na žehličku, práčku a fén. Socializmus už nefungoval a kapitalizmus ešte nefungoval. Družstevné byty už neboli. Štátne byty už neboli. Ak boli, tak pre nás neboli. Podnikové byty už neboli. Byty pre začínajúcich učiteľov už neboli vôbec. Svokrove známosti z čias komunizmu sa už nedali využiť. Svokor nám povedal, že sme si to vyštrngali na námestí. Moji rodičia známosti nemali. Mali len podnikový byt, ktorý si kúpili do osobného vlastníctva. Mladomanželské pôžičky pre nás neboli. Keď boli, my sme už neboli. Mladomanželia. Len manželia. Pôžičky pre mladých neboli. Keď podobné znovu boli, my sme už neboli. Mladí. Hypotéky boli. Pre nás neboli. Boli len také, že ak ste chceli nový byt museli ste založiť iný byt. My sme chceli byt, lebo sme nemali byt. Tak sme hypotéku nemali. A keby sme mali, tak by sme nemali tie zvyšné peniaze. Lebo stopercentné hypotéky neboli. Pôžičky pre chudobných neboli a keď znovu boli, už sme podľa štatistiky neboli. Chudobní. Mali sme viac ako 1,4 násobok priemeru. Mali sme asi 1,5 násobok priemeru. Tak sme podľa zákona boli bohatí dosť na to, aby sme neboli bohatí. Bola to skvelá doba. Žili sme striedavo v prenajatých bytoch, alebo v (rozpadajúcom sa) dome svokrovcov.
Investovali sme do domu a do cudzích bytov. Bývali sme pekne. V krásnom pavlačovom byte v Košiciach, ktorý bol krásny až keď sme do neho investovali a v bratislavskej novostavbe. Pekné a drahé nájmy. Neboli sme chudobní. Mohli sme platiť nájom, len sme neboli bohatí, aby sme mali vlastný byt. Zrazu sme mali takmer štyridsať a dostali sme strach. Mali sme síce dostatočný príjem na prenajatý život ale nulové úspory. Nemali sme žiadnu rezervu. Keby sa niečo stalo tak sme ... tam.
Konečne sa objavila hypotéka, ktorá náš problém riešila. Sto percent a ručenie kupovanou nehnuteľnosťou. Pre všetky banky sme odrazu boli dobrými klientmi. Môj plat sa hodil do tabuliek v prípade jedného milióna a na dlhšiu dobu. Internetová kalkulačka mi oznamovala, podmienky ste splnili. Oznam je informačný. Podrobnosti v pobočkách. Pobočková kalkulačka povedala to isté. Plus mínus. Všetky papiere sme vybavili. Mali sme predbežný súhlas. Stačilo nájsť byt. Vtedy sme už vedeli, že v Bratislave trvalo žiť nebudeme. Tam nás nepustila ani tá hypokalkulačka. Hľadali sme byt v Košiciach.
Výber sme si zúžili. Chceli sme tehlu. Obaja sme vyrástli v panelákoch a hneď sme si povedali, že radšej obetujeme metre štvorcové, ak budú z tehly. Na pavlačové byty sme zabudli. Boli mimo rozpočtu. Vynechali sme väčšinu lokalít. Hľadali sme byt na jednom malom sídlisku na kopci. Domčeky a tri-štyri krátke ulice s tehlovými blokmi. 50-te roky. Vraj to sídlisko postavili pre „zatopencov“ z jednej východoslovenskej priehrady. Je tam zeleno. Príjemne. Neďaleko je kopec s vyhliadkou. Malé potraviny. V podstate blízko pri meste a blízko pri svokre. Chýbal nám už len ten byt.
Nabudúce si povieme o telefonáte inžinierovi K. a začneme hľadať náš nový byt.
Komentáre
zdá sa mi,že bývam na kopci oproti ;)
ťahanovce
Kalvária
:)
:) tak veru
ach jo
prvý odsek
bude dlhý príbeh :)
dobre čítanie..)
držím palečky...nech už tiež byvate..)))
lebo robiť neprestanete ani potom..))))
a to nechcem malovať čerta na stenu..))))
my
Po písmenku..
My sme rekonštruovali asi trištvrte roka..
ale čo sa dialo pak,ked sme už byvali..to by si nechcel..))))
ked sa stropy do panela obijali..))))
a omietky..lebo opraskavalo..)))
plne zariadeny byt..dve decka v nom...ina katastrofen..))))
:)
To jo...
ach jo...
ale jedno je iste..
ked to už robiš na vlastnom,tak to robíš rááád..))))))))