Toto im nikdy nezabudnem. Bol som príliš maličký. Taký maličký, že z tej stoličky som nemohol utiecť. Malé nohy v malých topánkach mi viseli takých tridsať centimetrov od zeme. Bol som tam prichytený. Lapený. Bál som sa. Tak ako sa malý chlapec môže báť.
„Ako? Tak ako pani?“ ten muž v bielom sa obrátil na moju mamu. Muži v bielom boli vždy nebezpeční. Biely plášť mali lekári s injekciami a skalpelmi. Biely plášť mali mäsiari s nožmi a sekerami. Biely plášť mali aj títo čo stáli okolo mňa. Muži a ženy. Presnejšie jeden muž a ženy.
Nezabudnem na tú vôňu. Bodala do nosa. Bola ostrá a štipľavá. Dezinfekčná. Pre maličký nos na maličkej tvári nepredstaviteľná. Bál som sa. Nohy mi hompáľali 30 centimetrov nad zemou. Vonku svietilo slnko a pieklo cez obrovské sklenené tabule. Títo ľudia v bielych plášťoch boli nebezpeční. Veľmi nebezpeční. Ženy mali v rukách naostrené nožnice. Cvakali okolo uší iným pripútaným. Niektorí sedeli vo väčších sedadlách a neboli pripútaní. Ale aj oni museli mať strach. Všade boli zrkadlá. Cvak. Cvak. „Pani? Nemáme na to celý deň“ ten muž v bielom plášti tomu šéfoval. „Tak normálne, trochu tu a odtiaľ viac, a vzadu úplne dole“ moja mama udeľovala rozkazy. Bola to moja vlastná mama. Ten muž nemal v rukách nožnice. Držal niečo čo som poznal len z prázdnin u starého otca. Volalo sa to britva. A používalo sa to na krk.
„Helenka poď sem, tu toho mladého pána, tu okolo a tu úplne a hore trochu nechaj“ pán v bielom si na pomoc privolal inú ženu v bielom plášti. Hneď vedľa môjho zrkadla visel veľký kožený remeň. Ten pán s britvou išiel rovno k remeňu. Začal britvou hladkať ten remeň. Bolo to úplne šialené. Keby som nebol taký malý chlapec povedal by som, že toto je horor. Ale na to som bolo primalý a navyše vtedy žiadne horory neboli. Len o čosi neskôr v jednom prípade majora Zemana stál muž so sekerou pri studni. Čudne sa kýval a hovoril: Agajka. Tento muž nehovoril nič, len tak vyzeral. Ale na druhej strane v tej izbe nebol major Zeman a ja som navyše nevedel kto je major Zeman. Bol som malý chlapec, ktorého zradila mama. A toto boli ľudia, ktorí majú v rukách nožnice a britvy.
Zavrel som oči. Pri mojom uchu sa ozvalo: cvak. Cvak, cvak, cvak. Bolelo to. Nenávidel som celý svet. A veľmi som sa bál. Trochu som určite plakal. Mama stála pri mne a hovorila: „neboj, to nič nie je, veď som ťa už doma strihala“. Bol som u holiča. Po prvý raz.
Komentáre
jááááj, ten hrozny pribeh o studni si pamatam,brrrr
a ked som pozrela do zrkadla...no, ako keby ma strihal podla kastrola...
to bolo v ranom detstve, potom som zacala rebeliu, asi od piatich rokov na protest pestovanie dlhych vlasov...
na stare kolena opät kratsi zostrih, ale to uz z pohodlnosti, nechce sa mi prplat rano s ucesom:)
..sakra..ta scéne z majora zemana je povestna..)))
prečo su ti holiči takým postrachom pre chlapcov?..aj moji synovia vyvádzali..a akoooo..))))
že prečo???
a chcu zistiť,aký je to horor zapletať vrkoče z rozstrapatených vlasov ráno?..)))
viem..aj mňa s nou už raz strihala..)))))))))))
a to som nemala vši..podotykam..)))
no vážne argumenty :))
nehovor,že ti zapletali?..))))
a tak som to vzdala..a ked mu začala ist ofina do oči,kupila som čierne klasicke sponky..a bolo..))))
po dvoch dnoch ma prosil,aby sme ho ostrihali..)))))))))))
aj ked..pri strihani furt plakal..ale už menej..)))
Písmenko,
:)
:))
aha..tak už som v obraze..))))
maco..to ako?..že na Havla?..)))
Ellie,
No, ak je pomenej vlasov na hlave,
Môj syn si neustále géluje vlasy, no možno prídu do módy aj nagélované brady. Budú sa lepšie guličkovať. :-)
AHA..už tuším..)))
Ellie,
Macovaty..netrap sa.. v Ellinom živote je neistoty také množstvo,
Ellie,to mi odľahlo...
joooooj...v pohode bud..ja sa popasujem..
:))
:-)))
ha...a havlovky viem ake boli..))))))
Ellie,
hm..hm..hm..a bude aj nejaka imatrikulačka?..))))
Iba noví členovia
a teraz dilemu mam..))))