po pismenku

Ráno som tu písal o horalke. Myslel som na horalku čo sa volá horalka. Celý život som si myslel že horalka je horalka. Ale veci sa niekedy menia. K horšiemu. Kolega mi napríklad hovoril, ako si celý život myslel, že lepidlo kanagon je kanagon a až po rokoch prišiel na to, že je to kanagom.

 kancelarskepotreby.cz

Všetky jeho životné istoty boli zrazu preč. A to išlo o lepidlo. Čo mám povedať ja. Celý život som si myslel, že horalka je horalka. A nie je.

Máme v práci na chodbe automat na sladkosti. Nikdy som si v ňom nič nekúpil lebo neviem ako. Ten automat nemá miesto na mince. Dnes som tam zase stál a nechápal som ako sa dá niečo z neho kúpiť, keď sa to nedá zaplatiť. A uvidel som horalku. Takú istú akú aj moja žena považuje za horalku. Ale nie je to horalka. Veď sa pozrite sami.

 inetfood.sk

Vidíte to? Už ani horalka nie je horalka. Je to horalky. Y. Ja ten ypsilon namojdušu neznášam. Tento národ na ňom ľpie ako na národnom dedičstve. Už nič nie je národné len ten ypsilon. Ale napísať na jednu horalku, že je to horalky mi pripadá naozaj uletené. To je ako keby niekto išiel na jedno pivo a krčmárovi by povedal: „jedno pivá“. Potom príde domov a žena sa ho opýta? „Zase si pil pivá?“ a on povie: „áno ale len jedno pivá.“ Žena mu neuverí, povie: „sa ti pletie jazyk, tak netrep“ a bude po rodinnej pohode. Na to naozaj nikto nemyslí?

Ja napríklad na pivo nechodím. Len občas. Oveľa častejšie chodím na koláče a kávu. A tu to už vidíte. Nenapíšem, že na koláč a kávy ale tak ako je pravda: „prosím si koláče a kávu“. „Aké koláče?“ opýta sa obsluha, čo nevie, že jedna horalka je horalky. „Jeden“ poviem: „jeden z každého druhu, teda jeden koláče“. Aspoň, že do koláčov nepletú ten ypsilon.

A potom som zase myslel na horalky. Už nie na jednu ale na tri. Aspoň. Povedal som si, že je to možno konkurenčný boj. Že je horalky a niekde inde horalka. Akože naša horalka je síce lepšia ako ostatné ale nie je to pravá horalka. Ale nič také som nenašiel. Horalka neexistuje. Je len horalky.

atoz.cz

Tak som ešte veril tomu, že je to jazykový problém. Lingvistický. Že povedzme aspoň v Česku majú ešte horalku. Ale nemajú. Ani tam nemajú horalku. Aj tam, keď chlapec dostane chuť na horalku pýta si horalky. „Co to bude mladý pane?“ opýta sa tamojšia predavačka a on povie:

 cz-markt.de

„Horalky“. „Dám ti kluku celé balení?“ opýta sa milá predavačka a chlapec povie: „né, jenom jednu horalky“. No na porazenie. Celý život sa mi dnes zmenil. Pochopil som, že kanagon nie je kanagon a horalka nie je horalka.

Ešte to treba oznámiť jazykovednému ústavu. Aby vymysleli ako to budeme skloňovať. Ja mám totiž písmenká rád a rád mám aj ten náš rodný ypsilonový jazyk. Tak teraz nutne potrebujem vedieť, že ako sa povie tri horalky, keď je jedna horalka horalky. A ako sa povie keď chcem jednu horalku čo sa volá horalky. Tak ma čakajte v predajni: „prosím si jednu horalkyňu a pre rodinu ešte tri horalkyne“. A potom si k tým horalkyniam pustím film. Jedinú istotu.

gorila.sk

P.S. Niekto by mohol napríklad mudrovať, že aj miňonky sú miňonky ale to neplatí. V jednom balení miňonky sú malé miňonky. V jednom balení horalky je však iba jedna horalky.