po pismenku

Keď je človek mladý tak ho nebolí nič. Teda pokiaľ nemá úraz. Alebo chorobu. Ale len tak, že bez úrazu a choroby, tak to ho nebolí nikdy nič. Takého veľmi mladého a odolného človeka niekedy nebolí ani úraz. Teda ja keď som si zlomil ruku tak ma bolela ale inak nič. Dnes ma nebolí vôbec. Teda občas ma bolí ale to nesúvisí so zlomeninou z mladého veku.

Potom, keď už je človek v trochu staršom veku tak ho ešte tiež nič nebolí, teda s výnimkou tej choroby a úrazu. A ešte jedna výnimka je. Človek podľahne nástrahám. Napríklad alkoholu. V stredne mladom veku, teda keď už človek podľahne lebo môže ale ešte nemá z toho rozum, že čo za somariny robí podľahne tým nástrahám niekedy aj tak nekontrolovane. Dalo by sa jednoducho povedať, že sa ožerie ako sviňa pričom toto ešte nie je vulgarizmus, ale len popis stavu. A potom ho bolí hlava a nesúvisí to s chorobou ani s úrazom ale len s tými nástrahami.

Mne sa to občas tiež stalo. Bolela ma hlava. To človek potom vie, že to už nemá preháňať. Napríklad na internáte si to človek niekedy uvedomil aj každý deň. Teda zo začiatku mesiaca, kým sme mali vreckové. Potom už menej. Mal som spolužiačky, čo tiež podľahli, lebo v tomto veku je to také, že podľahne kdekto. Oni potom ráno sedeli na posteli a bolela ich hlava a výčitky. Viem to, lebo som to počul. Také podľahnuté dievča sedí na posteli a rukou si búcha po hlave a hovorí: „ja piča, ja piča, prečo som toľko pila, prečo som sa radšej neučila“. Tak toto už boli tie dva vulgarizmy a na moje ospravedlnenie nech je povedané, že to bol len jeden vulgarizmus ale zopakovaný ale zase treba aj to povedať, že to bola vysokoškolská mládež.

A tak sme to potom občas robili aj my. Ráno sme sa zobudili a búchali sme sa po hlave: „ja piča, ja piča, prečo som toľko pila, prečo som sa radšej neučila“. Toto už úplný vulgarizmus nebol, lebo my sme boli chlapci a stalo sa to len takým folkloristickým heslom, pričom o folklóre je vôbec jasné, že je tam veľa uvoľnenej atmosféry. Ale s vulgarizmami už končím. Lebo ja som definitívne skončil aj s alkoholom a tak už nemusím ani folklórne a ani inak hovoriť tú vetu.

Napriek tomu mám bolesti. A nie sú ani z úrazu a ani z choroby. Normálne len tak sa to stalo. Zo dňa na deň. Dalo by sa povedať. Len tak. Z ničoho nič. Ámen cmar, elce pelce, eniky beniky, bác. Proste sa nič nestalo, len som zostarol. Večer si idem ľahnúť a bolí ma ľavý bok. Myslím, že je to ľavý kríž. Viem, že v mojom veku už niektorých ľudí bolia kríže. Mňa zatiaľ bolí ten ľavý. Stokám a jojkám a ľahnem si v posteli na pravý bok. Dám si ruku pod hlavu a idem zaspať. Niekedy dlho nezaspím, lebo v tomto veku prichádza už aj náznak nespavosti. Tak sa idem vyčúrať, lebo musím a to myslím, tiež súvisí s tým vekom. Inak sa cítim relatívne dobre. Až na nejaké choroby ale tie s ľavým bokom nesúvisia. Ja som teraz vlastne vo veku, že už mám bolesti ale ešte to tak nie je vidieť. Akože nekrívam a chodiť viem aj bez toho aby som si držal ľavý kríž. Teda aspoň som si myslel.

Minule som bol v kúpeľni so svojou ženou. Bol som polonahý. Teda mal som na sebe trenírky. Žena bola úplne nahá a stála vo vani. Sprchovala sa. Nemusíte myslieť na nič z toho čo teraz myslíte, lebo v našom veku už o svojej žene viem všetko a zase v našom veku. A vôbec. Nemusíte hneď myslieť na somariny. Takže som tam tak sedel a opieral si ľavý kríž o teplý radiátor a čakal som, že kedy mi žena uvoľní vaňu. Ona sa na mňa pozrela takým tým pohľadom. Povedal som jasne, že nemáte myslieť na somariny. Nie takým pohľadom. Takým iným pohľadom a povedala: „Počúvaj ty máš opuchnuté nohy“.

Pozrel som sa na nohy a fakt. Mal som opuchnuté nohy. Ja som proste dospel do veku, že mi večer puchnú nohy. Sú také väčšie ako ráno. Také hrubšie v lýtkach. Viem to, lebo som sa ráno hneď utekal pozrieť na nohy či odpuchli. Ráno sú už iné ako večer. Už je to tu. Už je to na mne aj vidieť. Ale zase si nemyslite, vy nič neuvidíte. Človek od istého veku už nosí len dlhé nohavice. Ja mám rád také široké, čo všetko schovajú.

Tak toto sa stalo. Starnem a je to už vidieť. Ale zatiaľ to vidí len moja žena. A ja.