po pismenku

Už sme sa lúčili, keď mi Sergej hovorí: písmeno eská? Vedel som, že je koniec anonymity. Zoška ma prezradila. Najprv som si myslel, že o tom teda nepopísmenkujem. Že sa už nedá. Nedá naozaj, lebo: čo keď sa Sergej urazí? Nemyslím tým Sergeja samozrejme, aj keď on to na moju ženu prezradil. Ale moja žena by mi to prezradila aj tak. Tajomstvo neudrží. Viem to ja a vie to aj Igor. A dozvie sa aj Gaba. Inak sa to nedá. A keďže Zoška prezradila, dozvie sa to každý. Ale až o chvíľu.

Vysvetlenie pojmov: rodinná stretávka. Nestretávajú sa členovia jednej rodiny ale rodiny. Už roky rokúce. Študovali sme na jednej škole, čiastočne sme sa tam pokrížili a čiastočne sme sa doplnili aj mimo školy. Väčšinou sme bývalí alebo ( možno aj naopak, čo sa väčšiny týka ) existujúci učitelia. Na prvú stretávku si hádam ani nespomeniem. Myslím, že to boli tie stretnutia v prešovskom Solivare. Ale to mám v pamäti zahmlené, lebo už vlastne ani nie sme najmladší. Potom sa to spustilo. Prvá naozajstná bola asi u Bejky na zámočku. A potom aj o rok a potom už prišli tie ďalšie. Narýchlo: Sokoľ, Slovenský raj, to jazero pri Dobšinej, Dukla a boli aj u Anky ale to miesto v hlave nemám, pretože na tej som nebol. A pokračuje to. myslím, že väčšinu štyridsiatok sme už na stretnutí oslávili, čo môže byť aj škoda pre dievčatá, keďže sa obmedzí dodávka metaxy. Ale keďže minimálne o jednej, čo sa ešte len bude oslavovať viem, nie je to až také tragické.

Miesto udalosti a poveternostná situácia: prvý letný víkend, Zemplínska šírava, chata Fajn a blízke okolie až po bazén a kolotoče ( ďalej sa dúfam nikto nezatúlal ). Počasie v poriadku, teplo až horúco, v kritických situáciách pod mrakom, spŕchlo až keď sme išli domov aj to neviem, či na všetky strany. Smerom na Košice áno. Na Dargove. Teplotu myslím nemeral nikto veď načo aj. Rosný bod nejasný. Rizikový stupeň nula. Riziko teda nulové, aj keď.

Osoby a obsadenia: Nelovci ( Aďo odpustí ) - štyri kusy - komplet, plus pes, Ibojovci ( Marcel odpustí ) - štyri kusy - komplet, mínus mačky, Pištovci ( Zuzka odpustí ) - dva kusy - chlapci odmietli, dali prednosť pretekom do vrchu, čo im ja osobne ako pioniersky vedúci neodpustím, Anjakovci ( Sergej odpustí ) - päť kusov ako vždy - u Anky sa o úcasti nediskutuje, plus prívesný vozík, Muchy ( tu nikto nemusí odpustiť ) - tri kusy - Maroš pre prestarnutie dlhodobo ospravedlnený. Ivonovci či Zoškovci ? ( ja odpustím ) - tri kusy komplet, teraz mínus pes, Oskarovci ( Gaba odpustí ) - dva kusy - stav nemenný a kone zase nepriniesli. Ospravedlnení : Bebkovci ( Jožko odpustí ) - chýbali všetky štyri kúsky rovnako. Na stretávku sa tešíme celý rok. A celý rok hovoríme o tom, čo sa na stretávke stalo, aj keď sa vlastne nič nestalo. Nikdy sa nič nestane a stačí to na celý rok. Ani teraz sa teda nič nestalo. Až na malé výnimky:

Asi po desiatich rokoch som jedol guláš. Už dávno vegetariánčime, čo má na našich rodinných stretávkach jednu veľkú výhodu. Ušetríme na mäse. Toho roku prišlo pokušenie. Každý hovoril, že Oskar urobil guláš zase o čosi štiplavejší. Pravda je, že vraj o dosť štiplavejší, nie o trochu. Tak mi to nedalo. Porušil som všetky pravidlá. Najprv som chcel samozrejme ochutnať len tú vodu ale musím priznať, že to bolo hustejšie ako som očakával. Nedalo sa to nabrať bez mäsa. Bol štiplavý ale naozaj si nemyslím si že viac ako inokedy. Aj keď posledných desať rokov neviem celkom porovnať. Zjesť sa dalo, dokonca si ( ako neznalec gulášov ) myslím, že bol dobrý. Samozrejme som netušil, že ten guláš by mal stáť 120 korún, lebo to by som si nabral viac. To by ma teda zaujímalo, že kto s tým prišiel aby sme tento rok delili nákup gulášových surovín takým kľúčom. Že bez nás 160 a s nami 120. Ku cti spolugulášnikov slúži, že za trest nakoniec stačilo to, že som ochutnal. Oskar odpustí. Bol v televízii ako varí guláš alebo inú svidnícku špecialitu tak nejaké frflanie o štiplavosti ho nemôže zničiť.

Musím povedať ( a tu dúfam, že ste tú adresu písmeno eská aspoň nezverejnili pred deťmi ), že som už dlho nepil toľko rôznych alkoholických druhov ako v sobotu večer. Nemyslím ani tak na množstvo, ale na druhy. Metaxa mi chutila, hruškovica tiež, to od Igora, čo neviem ako sa volá tiež, aj to čo mi tam večer niekto nalial môže byť, pivo v plastovej fľaši som otestoval, pivo v normálnom pohári tiež, víno našťastie nie. Bolo to dobré všetko osobitne a aj spolu. Aj keď Zoška tvrdí, že som horšie artikuloval. V každom prípade ( a tu príde prezradenie veľkého tajomstva ) som večer ( či lepšie povedané v noci ) trafil do izby. Možno je to preto, že sme mali tú istú izbu ako pred rokom. Muchy asi nemali. Takže viem len toľko, že: Igor vošiel do svojej izby a veľmi ho pobúrilo, že v jeho posteli spí cudzí chlap, ja mu aj rozumiem, aj mňa by to nahnevalo, akurát že Igor nebol pri svojej posteli, vo svojej izbe a Denisa nie je chlap. Ale nevadí, Zoška by vám to aj tak povedala.

Po prvý krát sme spievali. Ja netuším ako je možné, že na stretávkach nespievame. Sme všetci učitelia a nikto z nás nehrá na gitaru alebo nejaký nástroj. To je celkom čudné. V každom prípade to, že vie spievať Gaba a Zoša a Anka ( mimochodom veľmi nespievala ) som vedel, ale že Igor bude poznať všetky texty od Elánu to ma teda prekvapilo. A že Pišta je taký spevácky talent tiež. Ostatní sedeli ďaleko, alebo ja som nielen neartikuloval ale aj nespieval. A zvláštne je aj to, že dokážeme celý víkend prežiť bez reprodukovanej hudby aj keď v sobotu chýbala. Aďovi musím poďakovať za preparkovanie autorádia a oceniť aj nočnú diskotéku na parkovisku. Zúčastnil som sa len ako nadháňač tanečníčok, keďže pôvodný počet tanečníkov Ibi značne prevyšoval.

Už roky fungujem ako pioniersky vedúci. Nesťažujem sa, deti musia mať zodpovedný dozor. Aj keď v sobotu večer dúfam, že už väčšina z nich spala. Predsa mi len na istej miere dôstojnosti záleží. Tu si však myslím, že by sme sa mali všetci zamyslieť nad tým, že organizovaná skupina detí potrebuje pri bazéne aj plavčíka, hlavne ak sú deti, ktoré skáču do bazéna saltá ( srdečne pozdravujem Ibojovcov ) a sú rodičia, ktorí s vlastnými deťmi hrajú v bazéne nebezpečné a násilné hry ( pozdravujem všetkých mužov vrátane seba ) aj keď musím povedať, že víťazstvo nad Igorom a Miškom ma bude hriať celý rok. Ale na to tam potrebujeme vlastného plavčíka, pretože normálneho plavčíka a mňa už veľa detí nerešpektuje. Konkrétne si neviem spomenúť na žiadne meno. Takže: Oskarova Gaba musí byť do procesu výchovy zapojená. Minimálne v oblasti záchrany našich detí. Je neprípustné aby som videl, že číta Nový čas, lebo potom mi chýbajú informácie a trápi ma, ako ďaleko si sadla, hoci má ten kurz plavčíka a potom nestíham počítať ako dlho je pod vodou Maťo. Mimochodom Maťo bol pod vodou viac ako pol minúty a už vôbec nie 12 sekúnd ako sme mu to s Miškom tvrdili. Ak Maťo potrénuje, na budúci rok môže pod vodou preplávať celý bazén, hoci je pravda, že už aj tento rok plával viac pod vodou ako nad vodou.

Takže nič sa vlastne nestalo. Len nám bolo dobre. A o tom ničom sa budeme rozprávať presne rok, až kým sa nabudúcej stretávke zase nič nestane. Ak sa niečo ešte nestalo, môžete to napísať do komentárov a možno by mohla Ibi ( ako počítačovo zdatná ) urobiť sólo stretávkový blog. Napríklad: stretávka eská, aby si to Sergej presne zapamätal. Mimochodom. Bolo dobre.

Dodatok: Na stretávkach dokonca aj športujeme .