Mám úplne skvelú dcéru. Vždy sme chceli dcéru. Mali sme v rezerve aj mužské meno (keď žena otehotnela dali sme si urobiť taký odznak: v strede spermia a po bokoch obe mená, žena potom odznak nosila na tehotenských trakových nohaviciach) ale tešili sme sa na dcéru. Má to jedinú chybu. Ak je jediná musíte zabudnúť na splnenie (svojich) detských snov. Aj keď. Dcéra mi pred poslednými Vianocami tvrdila, že ona vlastne chce tú autodráhu ak ju chcem ja. Občas to ešte prehodnotím pred výkladom s hračkami (ako v prúdovskej pesničke) a pri pohľade na ten skvelý elektrický vláčik (majú ho v jednom bratislavskom obchodnom centre, ale ešte nikdy ho nepustili, tie vláčiky vo filmoch pre deti a rodičov sú pritom pustené stále – to by si mohli v tom obchode všimnúť) a vo vedľajšom na modely autíčok. Nevadí (no trošku vadí), je to skvelé mať dcéru.
Včera sme spolu telefonovali. Telefonujeme skoro každý deň. Skúšala ma do telefónu anglické slovíčka a čisto teoreticky som to zvládol. Neuspel som pri lese. Ale nápoveda: tatko - Gump to zachránila. Moja dcéra sa učí po anglicky. Mali sme maličký problém (písal som už) a ona si vstúpila do svedomia. Viac ako ja. Zvládajú to s manželkou lepšie ako so mnou. Som jednoducho otec na telefón. Ako žolík fungujem keď je doma problém, ale nikdy nejdem proti názoru manželky. No dobre, snažím sa o to. Je to najlepšie dievča. V znamení panny. V slnečnom kalendári o nej písali. Keď sa narodila boli sme pripravení na všetko. Aj na to, že si odmietne obliecť to čo jej pripravíme. Že bude mudrovať nad každou pokrčenou sukňou a že bude mať úplne inú predstavu o primeranom oblečení k neprimeranému počasiu. Písali o našej dcére. Doslova. A neboli sme pripravení. Naše večerné ceremónie sú traumatizujúce a pravidelné. Mužské riešenie je hlasné a kategorické: obleč si čo chceš, alebo: toto ti už vyhodím. Ženské riešenie je rafinujúce: toto som si nezaslúžila. Moje metódy sú neúspešné. Úspešný som vo chvíľach keď podľahneme nákupnej horúčke. Nezabudnem na jeden výpredajový nájazd na obchod v Zakopanom. Bol plní Rusov, ktorí skúšali a brali všetko. Urobili sme to ako Rusi. Vyskúšali sme na nej všetko a skoro všetko sme aj zobrali. Aj tie skvelé sobíkové tričká. Máme sobíkovské obdobie.
Je to skvelá dcéra. Má otca na polovičný úväzok. V podstate od malička. Vždy som viac či menej pracovne vyťažený. Pracujem (po včerajšom oznámení od pár percentnom zvýšení pedagogických platov) aby moja žena mohla byť učiteľka. Keby som nepracoval asi by nemohla byť, musela by byť manažérka alebo predávať Avon. Pracujem v Bratislave. To je 400 kilometrov. Mali sme aj obdobie keď sme rok žili tu. Dcéra chodila do školy a manželka nemusela byť učiteľkou ani manažérkou. Bol som v práci od rána do noci. Ráno som dcéru odprevadil k škole a večer som ju prikryl. Bol som otec na 100 percent. Mali sme pekný byt a prišli sme o všetky úspory. Chodili sme občas na kávu a v nedeľu na obed. Inak bývam otec na 50 percent. Všetky moje bratislavské miesta (s výnimkou toho jedného roka) fungujú na princípe. Týždeň tu potom doma. Teraz dokonca doma nerobím nič. Som otec na plný úväzok.
Ráno odvezieme dcéru do školy a keď má žena voľnú hodinu kávičkujeme. Rýchlo. Potom mám čas na seba a na to čo musím stihnúť. Niekedy to nestíham. Po škole čakáme dcéru a riešime krúžky. Tanečný a výtvarný. Vo všetkých je skvelá. Ako dieťatko-dievčatko skúšala aj modernú gymnastiku ale nezvládla režim. Myslím hlas trénerky. V piatich rokoch nebola pripravená na olympijské hry. Vydržala do konca a oznámila, že stačilo. Teraz tancuje a maľuje. Bez olympijských nárokov a je skvelá. Nevidel som ani jedno jej vystúpenie. Plánujú to vždy na ten týždeň keď som otec na telefón. Ako sa cíti viem z telefonátu. Aká bola? To mi povie žena. Do telefónu. Ale keď som doma chodíme spolu na kávičku, výlety a stretávky. A večer hráme Scrabble. Vždy ho chcela hrať s nami. Teraz už chce aj vie. Fakt je v tom dobrá. A keď chceme aby bola lepšia tak nás rozdrví. Pomôžeme jej k nášmu drveniu. To ma fakt štve. „Akože“.
Má sestru. Jazvečíka. Čku. Kúpila si ju zo svojich úspor. My sme len vypomáhali. Zabúda jej každé ráno vymeniť vodu v miske. Ale v lese za ňou uteká cez všetky kríky vždy keď urobí útekový pokus. Jazvečík hrubosrstý robí útekové pokusy skoro vždy. Naposledy vyhrala školské kolo v recitovaní, aj súťaž v spievaní a za gymnastickú súťaž (nakoniec sa to asi oplatilo) má riaditeľskú pochvalu. Dobrá dcéra. Na to, že má otca zo súťaže so žolíkmi úplná bomba. Otec: päťdesiat na päťdesiat a dcéra na telefón-e.
Komentáre
ahoj ;)
dobre