po pismenku

 

Poznáte ten pocit. Všetko vás oné. Omína. Svrbí. Žerú vás tie. Oné. Mrle. Mrle sú fakt nepríjemné. Aj keď sú a aj keď nie sú. Keď sú akože. Keď sa celé telo tak tvári. Celé telo a aj oné. No. To miesto. To, kde to majú tie mrle najradšej. No toto. Tam dole. Na tom, na čom sedíte. Tak taký som mal raz pocit. Že ma žerú. Oné. Mrle.

Moja žena je na diagnostiku ako vyšitá. Vie o zdravotných problémoch viac ako ja. Je expert na homeopatiku a tea tree oil. Ja keď jej poviem, že ma škriabe v hrdle z voleja povie: „vykloktaj si hrdlo tea tree oilom“. Alebo poradí homeopatikum. Keď jej poviem, že ma škriabe na nohe hneď mi povie: „daj si na to tea tree oil“. Homeopatikum vtedy neradí, ale to je vlastne len dôkaz toho, že je na to expert. Homeopatikum na poškriabanú nohu nemáme. Ale ako je povedať oné. O mrliach.

„Počúvaj, oné, môžem mať, tie, no, oné, mrle?“ opýtal som sa raz ženy. Vtedy, keď som mal pocit, že ma mrle žerú. Nie keď ma škrabalo v hrdle. „Prečo?“ opýtala sa ma žena, lebo ona je na diagnostiku ako vyšitá a nikdy nehovorí len tak do vetra. „Lebo, no oné, mám pocit, že ma žerú“. „Kto?“ diagnostikovala žena. „No, veď ti hovorím, oné, mrle ma žerú“. „A to vieš odkiaľ ako žerú mrle“ opýtala sa ma expertka na diagnózu, lebo ona vie, že ja niekedy poviem, že ma škriabe hrdlo ale myslím na to, že som sa poškriabal pri holení a nie dnu. Akože ma bolí dnu. Samozrejme, že dnu sa neholím. „No, oné, svrbí ma celý človek, ale tam, no, oné, tam na zadku ma škriabe úplne“ povedal som otvorene, lebo človek by mal byť pred lekárom otvorený, aj keď to nie je lekár ale len domáci diagnostik. „Tak to budú mrle“ povedala moja žena. „Tak to ti pekne ďakujem“ povedal som ja.

„Počúvaj, ako vyzerajú tie mrle?“ opýtal som sa, keď som sa rozhodol nebyť urazený. „Prečo?“ opýtala sa ma žena diagnostička. „Neoné, netentuj ma, však vieš prečo“ povedal som, hoci viem, že pred lekárom má byť človek trpezlivý, ale keď vie, že to nie je normálny lekár ale len domáci diagnostik tak môže trochu aj dostať nervy. A potom som sa osprchoval.

Ja keď sa sprchujem, tak je v celej kúpeľni voda. Moja žena to neznáša a ja jej aj dám za pravdu, lebo voda má byť vo vani a nie v kúpeľni všade okrem vane. Ale ja mám problém v tom, že som relatívne veľký. Som taký veľký, že keď vo vani stojím tak sa zo mňa kvapky vody odrážajú po celej kúpeľni s výnimkou vane. Vo vani stojím ja a inak je skoro suchá. Všade po kúpeľni je voda. Riešením je, že si alebo napustím vaňu alebo si čupnem a odráža sa potom len to, čo je nad hranicou vane. Teda akože hlavu do vane nevopchám ale brucho a dolné končatiny a čiastočne hrudník áno. Tak som sa tak nejako sprchoval. A moja žena stála v kúpeľni.

To je jednak možné preto, že ja pred ženou nemám tajnosti ohľadne mojej nahoty. Ona ma totiž už v takýchto súvislostiach videla. A jednak je možné, že tam stála preto, aby ma upozornila, že život so mnou je ťažký až príšerný, pretože sa neviem sprchovať. Ale nepovedala nič, len pichla prstom do vody. Bola to len voda ako po sprchovaní.  A vtedy moja žena prehovorila: „mrľa“. „Čo mrľa?“ vytiahol som hrudník nad okraj vane. „Ježiš, porazí ma, zase tu bude všade voda“ povedala mi žena, lebo vtedy sa z hrudného koša a ramien začala voda zase odrážať všade okrem vane. „Ale čo mrľa?“ opýtal som sa a nedbal som na to odrážanie vody. „Že takto vyzerá mrľa“ povedala žena a dodala: „chcel si vedieť ako vyzerá mrľa. Nie?“. Bolo mi na odpadnutie, čo je možné pretože, som sa sprchoval horúcou vodou alebo je to možné pretože som si myslel, že mám mrle len akože. Nie naozaj. „Naozaj?“ opýtal som sa ženy. „Naozaj a tu je druhá“ povedala žena a pichla prstom do vody: „a tretia“. Nevidel som nič. Len vodu. Ale potom som ich zbadal. Boli také maličké, že som ich skoro nevidel ale videl som ich ako slony. „Preboha, ja mám mrle“ povedal som a už mi z vane trčalo celé telo, pretože mrlí sa štítim. „Okamžite zalez do vane“ povedala žena a začala sa smiať. „Ale čo budeme robiť, ja mám mrle“ bál som sa vrátiť do vody k mrliam.

„Ty máš mrle v mozgu“ povedala moja žena a rehotala sa ako kôň. Pochopil som, že to bol žart. Mrle mám iba v mozgu. To, čo mi ukázala žena vo vode bola voda. V tej chvíli som už bol z vody aj tak vonku. Tiekla zo mňa všade. Tá voda. Zo mňa totiž voda steká zásadne všade okrem osušky. „A tú kúpeľňu utrieš“ povedala žena a nechala ma s tým zamrleným mozgom v kúpeľni. Tak toto sa stalo. Mrle sú naozaj nebezpečné zvieratá.