po pismenku

Priznávam sa. Bol to omyl. Porušil som všetky pravidlá. Blogoval som s hrozbou trestného stíhania. Ide o moju ženu. Ide o to, čo som napísal, keď som písal o hubách . Ja som povedal, že v našej rodine nemáme miesto. Také to miesto na huby. Že niekam idete a tam huby kosíte. Nie, že sa prechádzate po lese a hľadáte. Ja si myslím, že miesto je, ak na tom mieste sú huby vždy. Podľa možností veľa húb. Tak v tom článku som tvrdil, že naša rodina také miesto nemá. Myslel som na svoju ženu. Lebo ja som len pridružený hubár a dcéra nevie šoférovať. To znamená, že zodpovednosť bola na žene. Týmto sa jej verejne ospravedlňujem. Sľúbil som to ale myslel som si, že sa tomu možno vyhnem. Zíde z očí, zíde z mysle. Ale nezíde. Toto je teda verejné ospravedlnenie.

Môže za to bratislavitae . Ja teda na právnikov veľmi nedám. To sú len také vykrúcačky a kto by už žaloval nejakého Popísmenka. Moja žena versus Popísmenko vo veci nactiutŕhania.  Odkiaľ by moja žena dokázala, že ja som ja. Že to ja som napísal, že nemá miesto. Hubárske miesto. Až pri bratislavskom právnickom vykrúcaní paragrafov mi to došlo. Však ja som v ohrození. Tu ide o paragrafy. Napríklad ten paragraf 190 - teda hrubý nátlak. Však moja žena si môže myslieť, že na ňu bol vyvíjaný hrubočizný nátlak vo veci nájdenia miesta. Hubárskeho miesta. A pritom to miesto je. Ale to až na koniec.  A ešte paragraf 221. Podvod. Podvod vo veci hubárskeho miesta. Napísané je, že nie je a pravda je, že je. No podvod ako vyšitý. Kde je to miesto? To až na koniec. Vystrašili ma vôbec všelijaké paragrafy. Číslo 361. Šírenie poplašnej správy. Samozrejme vo veci hubárskeho miesta. Číslo 373 je úplne jasné. Ohováranie. Tam by som ani s najlepším právnikom nemal šancu. A definitívne ma zlomilo číslo 345. Volá sa to krivé obvinenie. Hotová katastrofa. Prehratý spor a zodrali by ma z kože. Lebo. A teraz to príde. To miesto je. Videl som ho.

Mám za sebou hubárskych desať dní. Každý deň na hubách. Na rôznych miestach. Všade niečo bolo. Košíky a košíky. Štyri dni som žil na bedliach. Boli aj dubáky a kozáre a suchohríby. A boli masliaky. Na tom mieste. Na tom masliakovom mieste. To bolo teraz v sobotu. Dcére v piatok prerezali uzdičku. Pusa ju mala bolieť a mala málo hovoriť. Pusa ju nebolela a hovorila dosť. Od rána. Ide sa na huby. Netušil som kam. Mali sme za sebou všelijaké miesta. Také tie čo sa prechádzate po lese a občas nachádzate ale teraz to malo byť iné. Ideme na naše miesto. Povedala žena. Na naše miesto? Povedal som ja. Ja som nikdy na žiadnom mieste nebol. Ale neprotestoval som. Myslel som si svoje. Však my žiadne miesto nemáme. Veď som to napísal.

Zastavili sme pri obecnej studni. Vyšli sme do kopca. Porozprávali sme sa s miestnym obyvateľom posledného domu. Prešli sme pole a blížili sme sa k lesu. Na začiatku lesa sme odbočili doľava. A boli sme na mieste. Všade ale naozaj všade boli masliaky. Ja som len pridružený hubár. To znamená, že hľadať veľmi neviem ale chodím s rodinou a mám strážiť psa. Na tom mieste som našiel samé huby. Stál som a pod nohami som mal masliaky. Masliakové pole. Doslova miesto. Také to miesto o ktorom som sníval. Súradnice GPS. Na konci poľa na začiatku lesa doľava. Tak tam. Neveril som, že také miesto existuje. Nazbierali sme dva plné košíky. Na pár metroch štvorcových. Nechali sme aj ďalším. Nie z veľkodušnosti. Z nedostatku košíkov. To miesto ma úplne dostalo. Ja ako pridružený hubár som nemal ani nožík. Ľutoval som to. Stále som si musel požičiavať od dcéry. Ale tá mala dosť svojej práce.

Mám dôkaz. Dôkaz miesto sľubov. Mám úplne čierne prsty. To zo šúpania masliakov. Tie prsty vyzerajú ako by som bol po zbere odtlačkov. Na polícii. Dobrý deň. Zatýkame vás vo veci blogového nactiutŕhania vašej ženy. Prst položte na ten čierny vankúšik, pritlačte a tu na papier nám dajte odtlačok. Tak také mám prsty. Drhol som ich mydlom aj citrónom. Nepomohlo. Mám totálny masliakový dôkaz. Moja žena má hubárske miesto. Priznávam.

Povedal by som vám, kde to je. Nemal by som s tým ani najmenší problém. Ja som len pridružený hubár. Ale nemôžem. Zase za to môžu paragrafy. Ja som si to dobre naštudoval. Je tam paragraf 196. Porušovanie tajomstva prepravovaných správ. To by sa tak mohlo charakterizovať. Alebo ten paragraf 251. Neoprávnené podnikanie. Akože som neoprávnene prezradil miesto. Hubárske miesto. To by bolo aspoň na podmienku. Alebo číslo 283. Moja žena by to isto mohla považovať za porušovanie autorského práva. A samozrejme číslo 375 – poškodzovanie cudzích práv a paragraf 377. Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Teraz som už opatrnejší. Teraz viem. Nie je to len tak. Písať, že nemáme miesto, keď miesto máme. Povedať kde je miesto, keď je miesto. Dávam si už dobrý pozor. Ďalšie ospravedlnenie nebude.

Mimochodom je to ťažké. Stále uvažujem nad tým, či sme pri masliakovom šialenstve neohrozili bezpečnosť vzdušného dopravného prostriedku alebo lode. Lode som si nevšimol ale nad nami letel vetroň. Tak pre prípad, že nás ten pilot videl ospravedlňujem sa. Len tak pre istotu. Pre paragraf 292. Jeden nikdy nevie ako sa to môže skončiť. Ale jednu vec vám poviem s čistým svedomím. Moja žena má hubárske miesto. A taká miesto že až. Tak sa ti ospravedlňujem. Naozaj.