„Počúvaj, však to trvalo tridsať minút, to s čím nie si spokojná?“ povedal som včera žene. „Tridsať minút?“ opýtala sa ma. „To určite nebolo tridsať minút“ dodala. Ale ja som vedel že bolo. Normálne som si to stopol. Bolo to presne 24 minút a nejaké drobné. Podľa mňa sa to zaokrúhľuje na tridsať minút. Aj tak som už nevládal.
Ja tomu vôbec nerozumiem. Čo od nás naše ženy vlastne čakajú? Akože 24 minút plus nejaké drobné a zaokrúhlené na tridsať im je málo? Deň má 24 hodín. Z toho pár hodín jeden človek musí aj spať. A potom drie v práci. Ja teraz 11 hodín. Navyše cestujem do práce hodinu a aj späť musím. A potom z toho zvyšku venujem svojej žene neprerušovaných 24 minút a nejaké drobné zaokrúhlené na tridsať a jej to príde ako málo.
Sedel som na posteli v trenírkach a tričku a potreboval som sprchu. Všetko ma bolelo. A vraj málo. Ja viem, čo si teraz všetky ženy myslia: Milý pane, to nejde len o počítanie času, to sú v tom aj iné veci. Ja viem, že si presne toto teraz myslíte. Že ide o iné veci ako o stopky. Ale ja mám čisté svedomie. Bolo to normálne rozdelené ako to má medzi mužom a ženou byť. Povedal by som fifty-fifty. Teda 50 na 50. Pol na pol. Ako v rodine. Ale nie, mojej žene je to málo.
„To ja nechápem, ako ti to môže byť málo“ povedal som žene. „To nebolo tridsať minút“ trvala na svojom. „Veď to mám pred sebou čierne na bielom“ povedal som a potom sme sa rozlúčili. Ten druhý telefonát trval ďalšie dve minúty. So svojou ženou som tak telefonoval spolu 26 minút a nejaké drobné, čo už každý musí zaokrúhliť na tridsiatku. Do toho času sa nepočítajú telefonáty počas dňa. To by boli ďalšie minúty. Z tej tridsiatky moja žena mohla hovoriť asi tak polovicu. Ja tú druhú.
Bolela ma pravá ruka a ucho som mal už úplne horúce. Potreboval som sprchu a spať. Ale moja žena mi po prvom telefonáte povedala: „To prečo už končíš? Ty už so mnou vôbec netelefonuješ.“. No a keď som položil tak som sa pozrel na telefón. 24 minút a nejaké drobné. Tak som žene ešte raz zavolal: „Počúvaj však to trvalo tridsať minút ...“
Komentáre
no ale
no samozrejme ... matahari :)
a ja si tu tak cely cas pokyvkavam
ale mate to fasa, u nas sa obmedzuju rozhovory cez telefon na floskule typu "kedy bdues doma?" a "kupis olej?" :))
popísmenkový!
PoPísmenku...
:-))pismenko
...len počkaj...
Mirkův svět