po pismenku

V každom filme to je. V každom romantickom americkom filme. Americká hviezda v župane si napúšťa vaňu. Naleje tam také to voňavé. A penivé. Romanticky ponorí ruku do vody a spomalene tú vodu premieša. Robia sa bubliny. Cez to filmové plátno voňajú. Niekedy to samozrejme preháňajú. Vo vani sú lupienky z ruží a tak podobne. O to mi nejde. Lupienky nech si nechajú. Aj čokoládu a šampanské. Ja túžim len po tej vani po vrch napustenej horúcou vodou. Plus bublinky. Bublinky čo cez plátno voňajú.

Viem. Zabudol som na sviečky. A aby som naozaj nezabudol. Knižka.

Ja knižky milujem. Len si ich tak niekde otvoriť a trochu si čítať. Robím to vždy a všade. Aj pri obede a na toalete. Aj na chodbe a v posteli. Aj v električke a v kuchyni. Ale tam kde po tom najviac túžim tam sa to nedá. Život mi komplikujú vane.

Prvú vaňu sme mali v rodičovskom byte. Trojizbový panelák. Klasická kúpeľňa. Jeden a pol krát jeden a pol. V nej vaňa, umývadlo a pračka. A ja, mama, sestra, otec a občas pes. V takej vani sa romantika realizuje ťažko. Občas som sa o to pokúšal. To bolo ideálne ak som bol doma sám. Ale kde v tej malej kúpeľni napcháte sviečky a stlmíte svetlo len na úroveň čítania. Ako nezapariť umakartové jadro a ako nepočuť suseda z tretieho. Beznádejný prípad číslo jeden.

Internátna izba. Dve bunky na jednu sprchu. Gumený záves a za závesom sused, ktorý si drhne zuby. Rôzne kachličky a upchatý odtok. Hore na plafóne začínajúca plieseň. Romantika so sviečkami a kniha v igelitovom sáčku. Beznádejný prípad číslo dva.

Prvý prenajatý byt. Paráda. Vchod cez pavlač. Vysoké plafóny. A všetky problémy starých bytov. Kúpeľňa mala vchod z izby. A mala okienko na pavlač. A visela tam šnúrka za ktorú keď ste zatiahli zazvonil zvonček. V slúžkovskej izbe. Neuveriteľné. Okolo vane príšerné kachličky a na zemi gumolit. Steny natreté olejovou žltou farbou. Raz večer sme sa do toho so ženou pustili. V tej vani sme zavraždili niekoho s modrou krvou. Aspoň tak to vyzeralo. Nakoniec sme to ale priviedli k romantizujúcej dokonalosti. Kachličky mali modré špárovanie a žltú olejovú som pretrel modrou olejovou. Na vrchu som urobil vlnovku. A s dcérou sme tam nalepili rybičky. Jedna vec bola ale nezvládnuteľná. Veľký a nevýkonný bojler. Za veľa peňazí málo muziky. Alebo rýchla sprcha alebo len vody do pol vane na jedného. Vtedy bola dcéra maličká tak sme sa kúpali spolu. Raz nám žena kúpila plavecké okuliare a čiapky. V tej vani sme to hneď vyskúšali. Ale romantika ? Romantika tam nebola. Na to bolo vody primálo a plafón privysoký. Rýchle ochladenie. Beznádejný prípad číslo tri.

Potom sme bývali v Bratislave. Novostavba. Skvelá. Na dlážke gres a v kúpeľni sklenené umývadlo ako z časopisu Interiér. Dostatočne veľká kúpeľňa a fungujúci plynový kotol. Vriaca voda a aj miesto na sviečky. Tam sa to všetko dalo. Teoreticky. Prakticky som to nepochopil. Tá kúpeľňa bola dosť veľká na normálnu vaňu a dosť malá na rohovú. Bola rohová. Tá najmenšia rohová vaňa na svete. Samozrejme som urobil zopár pokusov. Napustil som horúcu vodu a dal som tam aj tie bublinky. Pripravil som si knižku a spustil som úvodné titulky môjho romantického filmu. Nebolo to romantické. Kolená som mal stále nad vodou. Alebo kolená alebo celú hruď. Vystrieť sa v tej vani jednoducho nedalo. Bola to tá najmenšia romantika. Beznádejný prípad číslo štyri.

Teraz bývame so svokrou. V staršom rodinnom dome. Kúpeľňu si pamätám už z čias, keď moja žena bola len mojou budúcou ženou. Je to asi tá najväčšia kúpeľňa v akej som bol. Naozaj obrovská. Väčšia ako moja izba pri beznádejnom prípade jeden. A väčšia ako naša terajšia spálňa. Má malé okienko a veľké zrkadlá. Dvere do žehliarne a bidet. Naozaj veľkú vaňu a naozaj veľký problém. Ten dom starne. Plynový kotol to nezvláda. A ak to zvláda tak my nezvládame platiť nedoplatky za plyn. Najprv tečie len studená. Dlho. A potom horúca. Krátko ale horúco. Obyčajná teplá sa urobiť nedá. Alebo vriaca alebo ľadová. Tá vaňa je na experimenty a ceny plynu priveľká. A kachličky už praskajú. Je to starý dom, ktorý vám to v tej kúpľni hneď povie.

Občas tam v tej vani predsa len čítam. Striedavo sa obarujem a striedavo ochladzujem. Napustím si vody toľko aby som si vľahu zakryl brucho. Hruď a kolená trčia a napriek knižke to nie je veľká romantika. Je to v podstate trápenie. Je to vlastne beznádejný prípad číslo päť.

Máme nový byt do ktorého sa raz presťahujeme. Aspoň na chvíľu. Jedna vec ma tam ale neťahá. Nemáme tam vaňu. Je to kúpeľňa na jednu sprchu. Tak neviem. Žena tvrdí, že ak si tú knižku obalím do igelitu tak to zvládnem. Ale také jednoduché to nebude. Susedia sa odpájajú od spoločného plynového kotla a tak je tá romantika z mesiaca na mesiac drahšia. Je to beznádejné. Beznádejné číslo šesť. Ja sa tej romantiky jednoducho nedočkám. Filmové bublinky ostávajú vo filmoch.