Ja som si tiež pôvodne myslel, že Slovensko je malá krajina. Taká, že nastúpite v Košiciach do vlaku a vystúpite v Bratislave a síce vás bolí zadok ale noviny ste ešte neprečítali. Samozrejme, že existujú výnimky. Napríklad sú také noviny, čo sú prečítané už v Kysaku a samozrejme, že do vlaku sa dá nastúpiť aj v Humennom. A vystúpiť až v Kútoch. Ale akože obrazne. Akože, Slovensko je malá krajina v ktorej sa ani neoplatí čítať noviny. Akože ani nie obrazne.
V poriadne veľkej krajine ako je napríklad Sovietsky zväz ste nastúpili do vlaku v Užhorode a vystúpili ste v Komsomoľsku alebo niekde inde a noviny z Užhorodu ste mali prečítané 100 krát a krížovku ste vylúštili tiež stokrát ak ste si nezabudli gumu. Lebo lúštiť krížovku vylúštenú atramentovým perom ešte raz je asi otrava. V takom vlaku v Sovietskom zväze sa ani neoplatilo pozerať na hodinky, že koľko meškáte, lebo ste jednak nevedeli koľko meškáte a jednak ste ani nevedeli koľko je hodín, lebo sú tam tie časové pásma.
To ma tiež vždy zaujímalo, že keď Moskva vysielala večerné televízne noviny tak niekde ešte ani nemali večer a niekde už mali druhý deň ráno. Nemyslím si samozrejme, že by to boli neaktuálne správy ale len tak. Že z toho v takej veľkej krajine môžu mať celkom veľký chaos. Že koľko je vlastne hodín a tak. Že idú večerné správy a pritom vonku svitá. Tak to som si hovoril, že chvalabohu, že žijeme v malej krajine. Ale všetko sa to zmenilo.
Prišiel som ráno do práce a otvoril som si mailovú poštu. Ako každé ráno bola plná somarín čo som hneď vymazal a tak. A potom som zbadal odosielateľa čo mi až srdce poskočilo. Obrazne. Akože som sa veľmi potešil. Písala mi moja vlastná žena. Moja vlastná žena mi totiž až tak často mailovú poštu neposiela. Normálne spolu telefonujeme alebo sme spolu na káve alebo cvičíme dieťa alebo sa hráme so psom. Máme pekný manželský život a mailovú poštu si neposielame.
Tak ja si myslím, že teraz môžem urobiť aj to, čo je vlastne trestné a môžem prezradiť poštové tajomstvo. Lebo samozrejme by som mohol parafrázovať čo mi napísala ale ako ju poznám povedala by mi pri káve, že som na niečo zabudol. Tak ja na nič nezabudnem a napíšem to tu celé. Tu to je napísané celé:
dobre rano mila zem
dobre rano (....)
slniecko uz vstalo...
aj ty uz nespis, ci sa nehambis?
trochu infantility na rano ti spravi dobre...ako doma
pekny den tvoje baby
Úplne celé to napísané nie je ale nie je napísané len moje meno, lebo to je tajomstvo a je tam v tej zátvorke. Ale inak je to úplne celé, takže teraz je vlastne jasné, že mi také pekné ráno urobila aj dcéra ale prišlo to z manželkinho mailu. Nemusíme teraz rozoberať, že prečo moja žena nepoužíva diakritiku lebo o diakritiku až tak nejde. Ide o to, že bolo ráno. A tu sa konečne dostanem k tomu, že Slovensko je veľká krajina a má veľa časových pásiem.
Mne to totiž napísalo, že mi to žena poslala cca 22.00 hod. Teda v čase, keď v Sovietskom zväze pozerali správy v časovom pásme +2 až +3 lebo úplne presne neviem, kedy v Sovietskom zväze vysielali správy.
Ja som si tú rannú správu otvoril ráno a bolo asi 8 hodín. Takže mi to tak logicky vychádza, že keď mi žena píše ráno cca 22.00 hod a ja to dostanem v tom istom čase cca 08.00 hod tak je u nás desať časových pásiem. Pre istotu som to prepočítal a inak to nebude. Takže tak. Máme veľkú krajinu ale vlaky pomerne rýchle. Lebo ja to normáne zvládam z Košíc do Bratislavy asi za 5 hodín. Takže z toho mi vychádza, že vlak za hodinku zbehne dve časové pásma. Takže tak. Máme celkom rýchle vlaky na takú veľkú krajinu
Iné vysvetlenie nevidím. Predsa by mi žena neposielala ranný pozdrav v noci.
Komentáre
PoPísmenko...
:)))))
-)))