po pismenku

Moja žena bola doma sama. Ja som už odišiel pracovať. Dcéra odišla k švagrinej na návštevu. Mojej žene bolo smutno. Všetkých oklamala a išla sa oddepresívniť do Tatier. Mne moja žena neklamala. Ja som vedel, že sa išla oddepresívniť. Ja som jej hovoril: choď do Tatier keď ti je zle.

Tatry obaja milujeme. Milujeme krátke výlety a kaviarne. Občas nám kamaráti požičajú garsonku a občas ideme len na jeden deň. Ráno vstaneme a prvú kávu si už dáme tam. A potom aj druhú a tretiu. A oddepresívňujeme sa. Tatry sú naše antidepresívum.

V nedeľu ráno ma zobudil telefón. No ráno. Bolo desať hodín a ja som ešte spal v prenajatej posteli. Posteľ je teda moja ale izba je prenajatá. V telefóne bola moja žena. Mala taký hlas, že som hneď vedel kde je. Začal sa náš tatranský výlet. Jej reálny a môj telefonický. Telefonicky som išiel na Zamkovského chatu, telefonicky som vypil kávu, telefonicky som si dal halušky. Telefonicky a telepaticky.

Moja žena všetkým povedala, že ide za kamarátkou. Aby jej nezávideli. Aby nemusela doma upratovať a aby nemusela s nikým ísť. Aby sa v Tatrách mohla so mnou telefonicky prechádzať. Zobrala si aj fotoaparát aby bolo zvečnené kde je. Tie fotky teraz nemôže nikomu ukázať lebo podvod by praskol. Mne môže. Ja som to telefonicky fotil s ňou.

Moja žena sa išla rozlúčiť za nás oboch aj s červenou lanovkou na Hrebienok. Včera doslúžila a teraz pôjde do šrotu. Do šrotu ide u nás všetko čo má nejakú cenu. Po dvadsiatich rokoch budú všetci nešťastní, že kto to dal do šrotu. To vtedy, keď uvidia fotky s červenou lanovkou na Hrebienok. Moja žena im ich môže ukázať. Bola tam aj keď o tom nikto nesmie vedieť. Ja to viem, bol som tam. Telefonicky a telepaticky.

Keď mi zavolala prvý krát bola pod lanovkou. Tak som sa s ňou previezol. Potom šliapala na Zamkovského. Ja až tak rád nešliapem tak som nevolal. Zavolal som vo chvíli keď si dávala cesnakovú polievku. Vedel som to. Telefonicky a telepaticky. Cesty smerom dole mám celkom rád. Zavolal som aj počas nej. Vedel som, že sa stalo niečo milé. Telefonicky a telepaticky. Moja žena akurát oddychovala a pozerala sa a oddepresívňovala sa. Chcela si urobiť fotku ale v kuse jej tam stál taký mladý muž. Neuhol zo záberu a pozeral sa na moju ženu. A svojej priateľke, ktorá v zábere nestála povedal: tá pani sa podobá na moju prvú učiteľku. Tá pani – teda moja žena sa na ňu nepodobala – bola to ona. Do telefónu mi povedala: to je dobrá správa, čo povieš, ja by som ho nikdy nespoznala a on mňa áno. Tak to som sa za tie roky veľmi nezmenila.

Moja žena sa naozaj nezmenila. Stále je taká istá a stále má rada Tatry a kávu. A aj iné veci. Potom sme dotelefonovali, chcela stihnúť poslednú jazdu červenou pozemnou lanovkou. Zavolal som jej neskôr. Telefonicky a telepaticky. Akurát stála pred našou obľúbenou tatranskou kaviarňou. Tú lanovku nestihla a urobila dobre. Zabudla, že je na utajenom výlete. Že o tom viem len ja a nikto iný. Na poslednú jazdu červenej kabínky čakali včera všetky televízne kamery. To by bolo totálne odhalenie. Ale nebolo. Telepaticky. Až teraz je to odhalené. Ale tu to odhalené môže byť. Žena bola pred kaviarňou a ja som si dal svoju telepatickú tatranskú kávu. Telepatický apple pie som si nedal. Nemali. Teda telepaticky by som si mohol dať ale telefonicky som už vedel, že nie je. Tak som si ho nedal. Chudnem. Po takom výlete. A potom som chvíľu netelefonoval. Nechal som ženu v našej kaviarni nech sa oddepresívňuje.

Zavolal som ešte raz. To už sme boli na haluškách. S tým som vôbec nepočítal lebo na halušky až tak často nechodíme. Ale do Lomnice sme museli ísť. Musel som to voľajako vycítiť. Telepaticky. Telefonicky som si to potvrdil. A potom sme cestovali domov. Včera som volal svojej žene už len raz. Večer. Mala spokojný oddepresívnený hlas a šepkala. Bola doma a doma nikto nevedel, že je oddepresívnená. Do telefónu mi len povedala: bože klamem až sa mi od huby práši. A bola spokojná. A aj ja. Taký výlet a nohy ma vôbec nebolia. S mojou ženou je radosť chodiť do Tatier.