po pismenku

Som na tom závislý. Je to úplná  totálna diagnóza. Milujem tie nápisy. For sale. Výpredaj. Znižka. Totálna likvidácia a to znamienko. Percento! A k tomu čísla. 20, 50, 70. Ja by som im uveril aj keby tam napísali 150. Ja som na to vysadený. Milujem všetko, čo je akože zlacnené. Vždy ma dostanú. Vždy.

Do Tatier chodievame často. Vždy keď sa dá. Do Tatranskej Lomnice. Niekedy cez Veľkú Lomnicu a niekedy cez Smokovce. Tam odbočíme a niekde pri Peknej výhliadke je obchod so športovými vecami. Vždy bol na ňom gigantický nápis: výpredaj. Išli sme okolo asi pred týždňom a nápis chýbal. Skoro som dupol na brzdy. Teraz tam poďme. Teraz niečo kúpime. Pod gigantickým nápisom zľavy nikdy neboli. Zlacnený bol len ten nápis. Boli sme tam x krát. A nikdy sme tie zlacnené veci nenašli. Ale to je tá hranica, ktorá robí hranice. Odtiaľ potiaľ. Bolo to jediné miesto, kde som nápisu neveril. A teraz mi ten nápis zhabali. Aby som mu nabudúce zase uveril.

Všetko čo mám na sebe v tejto chvíli je z výpredaja. Boxerky: 50 percentná zľava. Topánky: výpredaj od Baťu. Čiapka: sekáč na váhu za 20 korún. Tričko: 70 percent z pôvodnej ceny. Ponožky: tri páry za cenu dvoch. Len po praní je to potom problém. Roztriediť 19 rovnakých ponožiek do párov. 20-ta sa vždy pri praní stratí. A nohavice. Ach moje nohavice. To bol úlovok. Občas chodím s kolegami do Pandorfu. Všetci mi vždy hovorili: tam sú zľavy, tam si to užiješ. Málokedy to vyšlo. Ale teraz na jar! Tak ako vždy som to obehol a tak ako vždy mi brada poklesla. Až sme došli do toho obchodu, do ktorého nikdy nechodím. Lebo veci sa mi páčia a ceny nie. Moje milé zemité farby a moje nemilé nebeské ceny. Ale vošiel som. Pokochať sa. A boli tam. Viseli hneď pri dverách. Zelené kapsáče. Boli opustené a čakali ma. 9,95 z pôvodných 185. Verím im, sú to kapitalisti, čo nekradnú. A neklamú. A sedeli mi. Ako uliate. Majú prehnité kožené remienky. Ale prehnité tak, že sa zdá, že prehnité ich tam našili ako nové, teda nie, že by prehnili čakaním na mňa. Utekal som k pokladni a tam som uvidel tie druhé. Menčestrové so psíkmi! 4,45 zo 135! Rozumiete mi? Hnedé menčestráky, na ktorých sú vyšívané poľovnícke psy. Veľa poľovníckych psov. Tých nohavíc tam bol milión. Rozumel som im, ale stále som si hovoril, že tomu možno nerozumejú oni. Pribalil som ich k tým zeleným a s tým výpredajovým úsmevom som odišiel. Usmieval som sa celý týždeň. Potom som išiel domov. So ženinou reakciou som si nebol istý ale dcéra? To som nepochyboval. Tej sa budú páčiť. Zavrieť oči. Bude prekvapko. Prezliekol som sa a utekal pred dcéru. Teraz, už môžeš. Tatko, ty si sa zbláznil? Nebola to tá najlepšia reakcia. Sú to naozaj krásne nohavice. Stáli 4,45 a je na nich sto vyšitých psov. Nazval som ich venčovky. Nohavice na venčenie psa. Venčili sme sa len pár krát. Naposledy sme vošli do lesa aj s dcérou. Vyšli sme na lúke, kde bolo milión ľudí a dcéra očervenela. Tatko, do bufetu nemusíme, poďme nazad, vôbec nie som smädná. Pochopil som, normálny otec nechodí vo venčovkách. Neuspela ani moja radosť, že som jediný kto ich má. Žena mi to povedala jasne: máš ich len ty a tisíc rakúskych bezdomovcov. A do toho všetkého prišiel úplný šok. Moje psíčkovské venčovky má slovenský milionár. Ukazoval ich verejne a všetci ho odfotili. Mám teda milionárske nohavice za 4,45 za ktoré sa hanbí aj moja dcéra. Teraz v skrini čakajú na dobu, keď sa bude skoro stmievať a so psom na nočnú vychádzku pôjdem sám.

Podobných venčoviek mám v skrini zopár. Nemyslím na poľovnícke nohavice ale na veci, ktoré napriek výpredajovému ošiaľu neuspeli. Alebo neuspeli práve preto, že som ich kúpil v tranze. Nemyslite si, nie som ten, čo stojí pred predajňou a šprintuje k vešiakom s červeným papierikom. Prichádzam medzi poslednými a dôstojne sa v tom prehrabujem. V pravý čas mi v hlave zasvieti kontrolka. To, to je tá cena. Kontrolka kontrolky v tej chvíli nie je zapnutá. Na veľkosti nezáleží. Niekedy záleží ale pred výpredajovým zrkadlom sa dá brucho stiahnuť a hruď vypnúť. V topánkach sa dajú prsty pokrčiť a tých pár krokov k prízemnému zrkadlu sa vydrží. Veľké topánkové čísla majú tiež svoje opodstatnenie. Tak sa mi v skrini hromadia úlovky. Nemôžem za to. Nekúp to!

Spomeniete si na likvidáciu Opus-u. Na platne za 5 (päť) korún? Mal som ich tony. A výpredaje knižničných fondov? Vrecia písmenok. A čokoľvek. Čokoľvek s tým nápisom. Je mi to v podstate jedno. Len to musí byť z výpredajov. Myslím, že by som bol schopný kúpiť z výpredaja aj vec, ktorá je vlastne zdražená. Občas si aspoň prelistujem tie cez seba prelepené cenovky. História cien. Vývoj zlacňovania. Občas len vývoj preceňovania. Ale to len tak. Pre pokoj duše. Viem, dá sa to vraj liečiť. Možno treba vyhľadať lekársku pomoc. Ale videli stu už u lekára cez závislosti nápis: dnes s 30 percentnou zľavou?