po pismenku

ledwatches.com                               nnm.ru

Dodnes sa na to pamätám. Takým veciam sa hovorí, že sú zážitkom na celý život. Napríklad vidieť Benátky alebo Monu Lízu alebo Fittipaldiho niečo také. Tak ja som tak uvidel digitálky.

Samozrejme, že si presný dátum nepamätám. Kto si pamätá kedy videl na vlastné oči Fittipaldiho. Ale bolo to na základnej škole. Chodil som do triedy plnej premiantov a detí z dobrých rodín. V tej triede som vypĺňal percentuálny podiel zastúpenia robotníckych kádrov. Rudo percentá nezlepšoval. Myslím, že bol z lekárskej rodiny. On mal tú kategóriu pracujúcej inteligencie a plus rodinu v Amerike. O tom sa asi veľmi nehovorilo ale vedelo sa to. Rudo mal u nás ako prvý digitálky.

Digitálne hodinky. Dlho som si myslel, že je to zo slova Italky. Teda akože talianske módne hodinky. Vtedy sa ešte o digitalizácii až tak veľa zase nehovorilo. Digitalizovali sa iba hodinky a tie Rudove neboli z Talianska. Boli z Ameriky, od rodiny o ktorej sa nehovorilo ale prichádzali balíčky. A jeden taký balíček prišiel raz na narodeniny aj Rudovi.

Stáli sme okolo Rudovej lavice. Komplet všetci. Tí, čo sme plnili normu robotníckych kádrov, aj pracujúca inteligencia a aj všetky deti zelovocárov, automechanikov a mäsiarov. Tí boli tak roztrúsení v našich normách ale teraz sme si boli všetci rovní. Zbožne sme pozerali na Rudovu ľavú ruku. Boli čierne a neboli na nich ručičky. A čo bolo úplne šokujúce neboli na nich ani tie písmenkové číslice. Boli celé čierne. Čierne ako noc. A vtedy Rudo stlačil gombíček a číslice sa rozsvietili na červeno. Texas Instruments. Od tej chvíle som vedel, že digitálky sa vyrábajú v Texase. V Texase sa vyrábajú originálne cowbojky, s originálnymi cowbojmi a nie takými čo sa vyrábajú v NDR a plus tam vyrábajú digitálky. Pravé talianske hodinky z amerického Texasu. Rudo bol dlho jediný.

To už je daň toho, že na celý život je len niečo. Keď si na celý život zapamätáte Benátky tak si nezapamätáte Miláno. Keď vás na celý život očarí Mona Líza tak máte inú babu z neprítomným výrazom hlboko tam. Tam, kde sa to nepíše. Tak ani ja si už na druhé podrobnosti nespomínam. Postupne mali u nás v triede digitálky skoro všetci. Najprv prichádzali v balíkoch a potom aj tak inak. Nepamätám sa už na žiadnu inú značku. Až potom, skoro ku koncu, celá naša trieda stála okolo ďalšej lavice.

Ak ma pamäť neklame a možno klame, bol to Patrik. On napĺňal tiež normu pracujúcej inteligencie ale rozvedenej a bez balíčkov z Texasu. Na rukách mal veľké strieborné hodinky. Nebolo treba stláčať žiadne gombíky a tie číslice bolo vidieť. nesvietili do červena ale do čierna. Volali sa Elektronika. V azbuke. Patrikove hodinky neprišli balíkom z Texasu ale v maminom kufri z konferencie v Kyjeve. Okolnosti fabulujem. Kto by si už spomenul na nejakú služobnú cestu Patrikovej mamy do Sojuzu. Ale Elektronika pricestovala a zaparkovala na pravej ruke. Patrick bol na rozdiel od Ruda ľavák. Elektronika našu triedu neočarila. Boli to tie najškaredšie digitálky z celej triedy a za krajšie sa dokonca považovali aj moje Primky s ručičkami.

„Sú podstatne lepšie ako americké“ povedal Patrik a celá trieda išla do kolien. Teda celá s výnimkou nás, ktorí sme boli stále verní ručičkám. „Lepšie“ trval na svojom Patrik: „podstatne lepšie, sú oveľa ťažšie a sú zo železa“. Patrik navrhol dokonca skúšku odolnosti. Úderovej odolnosti. Faktom je, že plastové Texas Instruments v tom boji nemohli obstáť. A ani neobstáli. Sovietske Elektroniky si u nás získali svoju váhu. Ale len váhu na váhe. A to je vlastne všetko.

Ešte by som mohol napísať ten vtip. Že „sovietske digitálky sú najlepšie, lebo sú najrýchlejšie“ ale to by som vymýšľal. Na skúšku rýchlosti si nespomínam. A nespomínam si vlastne ani na svoje prvé digitálky. Alebo ma úplne obišli alebo ma neobišli ale celá trieda okolo nich nestála. Tak niekde medzi Elektronikou a Texas Instruments. Len viem, že niekedy neskôr na strednej škole som mal také kombinované. Hore ručičky a dole číslice. Tak a to je všetko. Len minule som videl ten obrázok čo som hore nakopíroval a musím povedať, že tie Patrikove mali predsa len niečo do seba. To je všetko. V Benátkach som ešte nebol a nevidel som ani tú zo zasneným pohľadom. Fittipaldi mi unikol a tak. aspoň tie digitálky mi ostali v hlave.