po pismenku

Som z Košíc a bože, viem ako vás to dráždi. Nie to že som z Košíc ale to že som schopný povedať že: dva gramofóny. My sa tam s tým rodíme. Normálne sa narodíme a keď začneme hovoriť tak povieme dva čaje. Že chceme dva čaje. Neviem v čom to je ale je to naša národná vlastnosť. Alebo úchylka. Dobre, je to úchylka, ale naša. Národná. Mestská.

Ja som vyštudovaný učiteľ a aj moja žena. Máme všeobecné vzdelanie a v gramatike sme na tom tak priemerne. V porovnaní s priemerom možno nadpriemerne. Moja žena problém s dvoma čajmi, gramofónmi, rohlíkmi a deťmi nemá. Nie je vzdelanejšia ale narodila sa v Prešove. Prešov má tiež svoje úchylky ale zjavne nemajú problém s dvojicami. Tam majú dva gramofóny a dve deti. Aha a keď sa narodia chcú dva čaje. Aj keď ten čaj asi nie je úplne správna ukážka. Aspoň čo sa Košíc týka. Tam sú aj dva čaje aj dve čaje. Chlapcov voláme šraci a dievčatá čaje. Tak napríklad dvaja šraci pozvú dva čaje na dve čaje. No však preložte si.

Moja dcéra má vzdelaných rodičov ale má smolu. Narodila sa v Košiciach. Je vám to jasné čo chce, keď má chuť na dvojnásobnú čajovú dávku. Je to na zúfanie. Učíme ju, odhovárame, ohovárame a smejeme sa z nej. Nefunguje. Dva či dve. Možno preto v Košiciach pri dvojke nekončíme. Radšej skromne jeden alebo potom hneď tri. Aspoň v prípade čajov, gramofónov a detí. My máme jedno dieťa, už ani jeden gramofón a tri čaje minimálne. Pri dvojke ostávame čo sa týka partnerských vzťahov ale tam je to „ten“ a „tá“ tak premiešané, že to gramatiku neohrozuje.

Mne to dva-dve neprekáža až tak veľmi. Okolnosti ma síce prinútili popracovať na tejto úchylke a pokošicujem sa už len občas. Dcéra má síce na svedomí občasné trhanie uší ale nech. Je to moja dcéra a aj pred ženou ju chránim. Urobíme z toho srandu, však čo iné. Ale. Dva deti a dve gramofóny to je už silná káva. To sa nedá ospravedlniť v žiadnom prípade, len jeden človek má výnimku. Pišta.

Pišta je môj priateľ. Asi najlepší. Pišta sa narodil v Košiciach a dlho tam žil. Vyrastal v centre alebo aspoň v blízkom okolí. Pišta nevie po maďarsky ale má taký maďarský prízvuk, že až. Neviem kde to pochytil. Asi v Košiciach. Už roky tam nežije. Emigroval ešte za socíku a po ťažkých klasických začiatkoch urobil kariéru. Bol profesorom v Dubline a teraz profesoruje v Melbourne. Je to doktor. Doktor Pišta. Expert na východnú Európu. Že politológ. Nie ako ten čo mudruje o aktuálnych veciach, on mudruje tak globálne. Hovorí, že robí to čo vždy chcel. Trepe hlúposti a oni ho za to platia. Ušiel zo socializmu do komunizmu. A teraz je tu.

Stretli sme sa v Bratislave pod sochou Hviezdoslava. Už bola tma ale keď sa v šere objavila postavička stačilo, že zdvihla ruku. Tak dokáže zdvihnúť ruku len on. Teraz sme sa nevideli pár rokov ale vždy mi to príde, že sme sa videli pred týždňom. Ak niekedy zavolá, stačí že sa ozve. Stále má ten maďarský prízvuk. Vôbec nepočuť, že žije niekde v cudzine. Je to normálne košičan s maďarským prízvukom, ktorý ani nemá prečo mať. Išli sme na pivo. Ani on a ani ja nepijeme pivo. Tak tu chodíme na pivo. Okrem toho sa prechádzame, lebo Pišta potrebuje život. Teda miesto: kde sa pije pivo a je tam živo. To je básnička: v krčme bolo živo – pilo sa tam pivo. Tak chodíme a hľadáme. Dáme si malé pivo a chodíme a hľadáme. Za večer sa dosť nachodíme a dáme si tri malé pivá. Potom ideme spať, lebo Pišta má chaos z časových posunov a vždy volá žene do Austrálie, keď je tam hlboká noc a potom jej zavolá ešte raz, keď je noc ( v Austrálii ) ešte hlbšia aby sa ospravedlnil, že ju rušil. Žena mu nezdvihne ( lebo v hlbokej noci každý spí ) a Pišta si uvedomí, že je noc a keď sa zapne odkazovač tak tam rýchlo povie, že on to nie je čo ju teraz budí. Potom položí a uvedomí si čo práve povedal. A tak dookola. Má z tých časových posunov chaos. A medzitým sa rozprávame.

O ničom. O tom, kde sme prestali minule. Pred dvomi či dvadsiatimi rokmi. Zase tá dvojka. Tak pred tromi. Bavili sme sa o deťoch. Ja mám jedno. Pišta dva. Dva deti. Vieš. Mať dva deti to je super. Dva deti ti zmenia život. A o platniach. Keď Pišta emigroval nechal mi celú svoju zbierku LPéčiek. Ursínyho a Vargu, Prúdy a Mišíka a všetko. Tie platne som minule odniesol do antikvariátu. Musel som. Budeme sa sťahovať do malého bytu. Pochopil som to. Pišta však chápal, aká to bola obeta. Pišta má kamaráta, ktorého to stálo manželstvo. Tiež mal veľkú zbierku platní a žena povedala alebo ona alebo platne. Ten kamarát si na druhý deň kúpil gramofóny. Boli v akcii. Kúpil si dve. Dve gramofóny.

Je to jediný človek ktorý to hovorí normálne. Odtrhne vám to uši a poviete si: to je šarmantné. Je to profesor a stále je to on. Má dva deti a kamaráta čo si kúpil dve gramofóny. Celý svet sa zmenil a Pišta je ten istý. Poviem vám už len dva vety. Mám ho rád. Je to Pišta.