po pismenku

Pred sedemnástimi rokmi som mal čudné chúťky. Chcel som na to zabudnúť, ale dobehlo ma to. Neušiel som pred tým. Nakoniec, keď človek leží v posteli, tak ďaleko aj tak neutečie. To ho prichytí aj menej zdatný policajt. Na to netreba ani komisára Rexa.

Ležal som v posteli a listoval som si v knižke z druhej police. Tú knižku Slobodových poviedok som nemal dávno v ruke. Slobodu občas v ruke mávam ale tú konkrétnu knižku som dávno nemal. Až včera večer v tej posteli.

V každej knižke si zabúdam záložky. Ja teda vyslovene záložky v podobe záložiek ani nemávam. Ako záložky používam všelijaké papieriky. Čo mám akurát po ruke. A tak zistím, že ak mám niekde záložku, že tam som skončil s čítaním.

Pri niektorých knižkách to nie je celkom pravda, lebo niektoré knižky čítam aj viac krát. Tam potom tá záložka zaznamenáva, že kde som skončil povedzme tretí krát. Alebo aj nie. Nespomínam si či som tú Slobodovu knižku čítal viac krát. Lebo včera som si čítal záložku.

Na normálnej záložke nie je veľmi čo čítať. Napríklad keď ako záložku použijem použitý cestovný lístok, tak z tej záložky zistím maximálne tak v ktorom meste som tú knižku nedočítal a ak nevybielilo atrament tak sa dá zistiť aj to, kedy som cestoval. S knižkou ten dátum nemusí mať veľa spoločného, lebo taký lístok z MHD či z vlaku sa mohol na stolíku pri knižke povaľovať aj dva týždne. Aj tri. Ja zase až tak často neupratujem.

Ale včera som v tej knižke neobjavil cestovný lístok alebo len taký prázdny papierik alebo čokoľvek iné. Objavil som dôkaz o svojich čudných chúťkach. Z roku 1992. Teda toto nie je celkom isté. Lebo keď som objavil dôkaz neobjavil som na ňom dátum. To je zase lepšie, keď tam má človek lístok z MHD. Lebo vtedy síce nevie, že aké mal vtedy chúťky ale zase vie presne kedy sa to stalo. Ja teraz viem čo sa stalo ale dátumom si až tak istý nie som. To som musel dedukovať. Tú knižku vydali v roku 1992. Tak som vydedukoval, že ja si knižky kupujem dosť aktuálne a Slobodove poviedky som v roku 1992 určite mal rád tak asi by som ich nekupoval v inom roku. Tak asi tak. A potom som na záložke objavil ešte niečo čo naznačuje, že to bolo v roku 1992 aj keď nie úplne presne, že čo.

V tom roku (asi 1992) som ako záložku použil bloček z reštaurácie. Na tom bločku nie je nič o tom, čo som v reštaurácii zjedol ale je tam na boku vytlačené, že ak som ten bloček stratil tak im zaplatím pokutu 500 Kčs. To svedčilo o dvoch veciach. Že to jednak bolo ešte v čase, keď sa v reštaurácii platilo Kčs a nie Sk alebo Euro a jednak to naznačuje, že to bola poriadne drahá reštaurácia, lebo vtedy bol ešte 500 Kčs dosť aj na tri večere. Tak podľa všetkého dlhujem Grand hotelu v Starom Smokovci 500 Kčs. Lebo ja som ten bloček síce nestratil ale prišiel som na to až včera. V tej knižke.

V každom prípade s tým už nič neurobím, lebo ja žiadnych 500 Kčs aj tak nemám a nemám ani 500 Sk, lebo odložil som si na pamiatku len nejaké mince a 20 korunáčku a ani 500 Eur nemám, lebo toľko mám len krátko po výplate. Grand hotelu v Starom Smokovci teda nemienim nič vrátiť lebo nemám ako. A aj tak neviem, či mi to čo som chcel zabezpečili alebo nie. Lebo na tom bločku z Grand hotelu bolo mojou rukou napísané toto:

- olaj

- psa pre mäso

- šaty

- hajzel papier

- 3 poschodový dezert

No a toto je vlastne ten problém. Ja som si včera večer celý čas lámal hlavu nad tým, čo sa v roku 1992 stalo v Grande v Starom Smokovci. Načo som ja preboha potreboval olaj. A čo to vôbec je? Psa pre mäso? A načo som si objednával šaty? A toaleťák? Jediné čo mi bolo viac menej jasné je ten 3 poschodový dezert.

Ja som bol vždy na sladké. 3 poschodový dezert mi príde ako normálna vec. Za nič na svete si teda neviem spomenúť na žiaden 3 poschodový dezert v mojom živote ale je mi to predsa len jasnejšie ako pes na mäso. Načo som ja potreboval psa. Ja som psa na mäso videl len raz v živote v Holandsku v nejakej čínskej reštaurácii a aj to mi z toho bolo nevoľno.

Tak toto sa mi včera stalo. Namiesto toho aby som si prečítal poviedku od Slobodu z roku 1992 som si čítal svoje zápisky asi z roku 1992. Lebo nakoniec ani to nie je isté. Je možné, že som tú knižku kúpil v roku 1992 a koncom roku som v Grande ukradol bloček pod hrozbou pokuty 500 Kčs a až potom som urobil ten zoznam.

Ale nie som si istý. Tá záložka bola na mieste, kde sa začínala Slobodova poviedka o alkoholizme. Neviem, či to tiež niečo naznačuje. Alebo nie. Každá Slobodova poviedka je nakoniec aj tak o alkoholizme. Ale táto sa tak aj volala.

Tak neviem. Teda viem, že to nedáva zmysel. Ale mne nedáva zmysel ani tá záložka. Mohol by to byť nezmysel. Ale možno som niekedy v roku 1992 v pekných šatách zjedol psa na olaji a 3 poschodový dezert a potom som bol na toaletu. Len neviem ako som mohol zabudnúť na 3 poschodový dezert. Lebo na také veci ja nezabúdam.