po pismenku

Ja chodím na výlety rád. Na turistické vychádzky. Do prírody. Normálne sa unavím a je mi fajn. Aj teraz sme boli. Aha. Aby bolo jasné – na turistické vychádzky chodievam so ženou. Tak voľajako, zo zásady.

Kedysi sa mi nechcelo. Normálne som takú vychádzku ofrfľal. Obrazne a aj doslova. Spomínam si na náš prvý výlet do Tatier. Teda taký výlet, kde sa turistikovalo. Vyliezli sme na niečo, lebo tam vždy niekam vyleziete a urobíte si vrcholovú fotografiu. Vrcholová fotografia je na tom tá najdôležitejšia. Ale to odbočujem. Tak ten prvý výlet hore som odfrfľal a odchrchľal a odnadával svedomito. Poriadne. Keď som už niekde bol, myslím niekde hore odkiaľ bol už výhľad a myslel som si, že mám za sebou prvovýstup tak som tam stretol rodinku. Rodinka mi neprekážala ale ten malý chlapec tam naozaj nemusel hrať takú tú nintendo hru. To sa horolezcom nerobí. Aby som tam ja dušu vypustil a on hrá hru. Tak takto sa to začalo. Vtedy som asi aj žene povedal: „tak na toto sa ja môžem vieš čo. Toto. To sme mohli sedieť doma a netrepať sa sem. Do tejto“. Slovo toto a slovo tejto boli vulgárnejšie ako sa to teraz zdá. Ale potom som sa polepšil.

Teraz už nefrflem. Normálne mám z toho radosť. Voľajako som na tom zazávislel. Akože som na tom závislý. Pričom ale podotýkam, že som inak celkom nezávislý mladý muž. Teda pokiaľ závislosť na turistike a manželke turistke budeme považovať za samostatnú kategóriu. Dokonca už niekedy tú vychádzku navrhujem sám. Aj teraz.

Dcéra bola na pár dní z domu. To je samo osebe pozitívna správa ale pozitívnejšia bola vo chvíli, keď sme si uvedomili, že popoludní nemáme žiadne krúžky a aktivity. Bystrejší čitateľ si už domyslel, že ja na žiadne krúžky nechodím a ani žena. Chodí naša dcéra a my náš voľný čas trávime tak, že ju tam vodíme. A vozíme. No a teraz sme zrazu mali voľný deň pre seba. Tak som zavelil na výlet.

Bolo to pekné popoludnie. Objavili sme si Kráľovu studničku a ja som vôbec nefrfľal. Teda urobili sme maličký podvod. Otočili sme sa pri značke: Kráľova studnička 7 min. Žena aj chcela ale ja viem, čo to je, že 7 min. 7 min je 14 min. prinajmenšom. Lebo od tej studničky sa treba aj vrátiť. Na jeden raz stačí aj ku tabuľke. Lebo nešlo o kráľovu studničku. Mali sme vlastnú vodu a išlo o to, že tam bolo príjemne. A v ten deň som aj tak pokukoval po čistinkách. Teraz vlastne musím povedať, že sme tam boli dvakrát v ten týždeň.

Malé popoludňajšie výletíky od chaty Hrešná. A ja vlastne nechcem písať o Kráľovej studničke ale o dvoch lúčkach. Lebo ten prvý deň sme objavili dve lúčky. „No to je úplne ako v lone prírody“ povedala moja žena, keď sme stáli nad prvou lúčkou. Bola úplne inak zelená ako ostatná zelená. Zelených je veľa odtieňov. Tá lúčka tam v tom lese svietila. Bolo to naozaj romantické. Ja som tiež veľký romantik. „No, úplne ako lono“ povedal som žene pričom to slovo lono bolo povedané ako lono a nie ako nejaký vulgarizmus. Ale potom som si spomenul. Sú aj iní ľudia. Takí ufrfľaní turisti ako som bol kedysi ja. Takí, čo nemajú vzťah k prírode a taký výlet je im na obtiaž. Aj som to žene povedal.

„Počúvaj to s tým lonom prírody to je sranda, to aj taký človek, čo ju nemá rád môže povedať potom žene, počúvaj to na lono ideme zase do prírody, pričom chápeš, že on nepovie lono ale vulgarizmus, akože do lona, zase do prírody“ povedal som žene, pričom musela byť úplne v úžase, lebo ma neprerušila. „Pozri sa na tú lúku a neblbni“ povedala žena a trochu ma schladila. Asi to bol aj jej cieľ, lebo jednak bolo teplo a jednak som mal dosť často čiapku z hlavy dole. Asi sa bála úpalu.

Ale ja som bol úplne v pohode. Len som chcel žene povedať, a teraz aj vám, že to lono prírody sa dá použiť všelijako. Ja teda do lona chodím rád. Do lona prírody. A ja už ani nenadávam. Akože: do lona, zase sa ide do lona, pričom prvé slovo lono by bolo vulgarizmus a druhé slovo lono by bola príroda. Tak takéto veci mi chodia po rozume keď chodím po prírode. Teda po lone prírody.