po pismenku

Na našich rodinných stretávkach sa veľmi nešportuje. Teda úplne presne povedané: nešportuje sa vôbec, ak teda súhlasíme s tým, že neustále rozprávanie nie je športom. Hrozí len svalovica ústnych svalov a jazyka ako takého. O tieto svaly sa ale dospelí účastníci rodinných stretávok starajú poctivo. Mažú ich mazacími tekutinami. Kloktajú a cvičia aj prehĺtanie. Prinášajú rôzne mazacie oleje. Od piva a vína až po rýchlo účinkujúce druhy a skúšajú sa aj rôzne kombinácie mazacích olejov. Stretávky sú o rozprávaní. Za tri dni si povedať to čo sa stalo za rok. Niektorí z nás sa totiž stretnú naozaj len tam, raz ročne.

Rodinné stretávky sú však aj o deťoch. Prichádzame kompletné rodiny a deti rastú. Potrebujú športové vyžitie. Teraz ( posledné dva roky ) je to už celkom dobré. Zemplínska šírava ponúka bazén. V piatok večer sme ešte všetci veľmi odolní. Máme o deti starosť. Premeriavame vonkajšiu teplotu a odhadujeme, čo to urobí v kombinácii s teplotou bazénovej vody. Odolávame. Ráno sa na chate objaví transparent. Chceme ísť na bazén a kolotoče. Vaše deti. Po prvej prerozprávanej a premazanej noci sú rodičia menej odolní. Deťom doprajú. Porovnávanie teploty nie je až také striktné a 21 stupňov celzia sa zaokrúhľuje na tridsať. Ak bazén nie je pokrytý ľadovou škrupinou je voda primeraná. Nájde(m) sa zodpovedný vedúci a deti sú odpratané do bazénu. Pred odchodom sa prepočítajú kusy. Zodpovedný rodič sa opýta ostávajúcich ( nezodpovedných ) : vrátiť osem kusov? A stačí osem kusov alebo to musí byť tých istých osem kusov? Pri rannom odchode na bazén je odpoveď áno. Pri poobedňajšom sa mlčí.

Voda v bazéne je studená. Napriek tomu do nej naskáče všetkých osem (bielych) kusov. Po takej hodinke sa vynorí sedem (fialových) kusov. Ôsmy (Martin) sa nevynára. Ostáva vo vode. Vynorí sa len vo chvíli, keď sedem kusov odchádza na zmrzlinu. Na zmrzlinu ide kompletka. Popoludní sa pri bazéne objavujú aj rodičia. Otcovia. Nasleduje rozvrat a vodné súboje. Deti sa vynárajú nekoordinovane a v rôznych intervaloch idú na zmrzlinu. Povolenia vydáva niekoľko rodičov. Dopoludňajšia disciplína je fuč. Občas odchádzajú aj otcovia. V rôznych kombináciách. Odchádzajú k zmrzlinárni – k susedom, na kontrolu čapovaných mazacích nápojov. Rozprávajú a precvičujú ústne svalstvo. Bazén nám dodal športové vyžitie. Na Šírave pribudli aj iné športy: kolotočovanie do bezvedomia a teraz premiérovo jednorázové motokárové preteky pre väčšie deti. Sponzorom veľkej ceny bol Igor. Zodpovedným za výber schopných detí bol Marcel. Bude doktor tak vie, čo a ako.

V minulosti nebol bazén ani kolotoče. Športové vyžitie bolo obmedzené. Plávalo sa len raz. Na Dedinkách v jazere. Deti sme tam nepustili, voda bola ľadová a to aj pri zaokrúhľovaní smerom nahor. Ostala ale turistika. Práve na tých Dedinkách bol dokonca aj ojedinelý ( organizovaný automobilový ) výlet. Mali sme vlastného sprievodcu po Demänovskej jaskyni. Sprevádzal Pišta. Sprevádzal tam kedysi počas študentských prázdnin, väčšinu vecí si pamätal, zabudol len na to, kde sa zapínajú lampy. Videli sme tak Demänovskú v svetle bateriek. Skvelý zážitok a trafili sme aj na povrch, hoci to chvíľami také jasné nebolo . Lepší bol hádam už len turistický výlet počas stretávky v Slovenskom raji. Nelovci priniesli zo svojich sekáčov vrecia s karnevalovým oblečením. Vybrali sme sa na Tomašovský výhľad. V tých sukničkách, klobúkoch, maskách a šatôčkách. Boli aj rodiny čo si chceli zachovať istú mieru dôstojnosti a tak nám fotky z výhľadu kazia nekarnevalový Bejkovci. Ach jaj.

Jediným skutočným športom, ktorý sa pokúša o úspech na našich stretnutiach je futbal. Ale nedá sa povedať, že by bol práve úspešný. Začalo sa to na zámočku. To bolo u Bejky a hlavne to bolo na kopci. Teda ten poľovnícky zámoček je na kopci. Futbal sa zúžil na niekoľko kopov a beh dolu kopcom za loptou. Vydržali sme to dlho. Relatívne dlho. No, zopár krát sme zbehli. Najväčší rozmach futbalového športu prišiel práve v Slovenskom raji. Opäť to bolo z kopca, ale nie až takého prudkého. Tam sme mali dokonca aj ( akože ) bránky. Dve družstvá a v nich ( ak ma pamäť neklame ) aj dospelých. Myslím tým na otcov. Aspoň na Jožka určite a na seba. Ostatní – to si úplne istý nie som a pritom, v Raji som mazacie oleje vôbec nepoužíval. Bol to dobrý futbal, hrali aj dievčatá a chlapci boli ešte relatívne malí, dalo sa hrať a kľučkovať. Dalo sa vyhrať. Jediný, kto to tam kazil bol Maťo. Myslím, že on aj normálne hráva futbal. Aspoň teda viem, že kopačky má určite. V Raji mal a šliapal na prsty. Viem, ja som kopačky nemal, len sandále. Potom to bolo s futbalom stále ťažšie a ťažšie. Maťo síce stále nosil kopačky aj loptu ale ihriská boli čoraz viac z kopca alebo neboli vôbec. Aj teraz.

Na Šírave síce sú bazény a kolotoče ale futbal sa tam nedá hrať. Treba kľučkovať medzi lavicami, krbom, ohniskom a rodičmi. Otcovia sa nezapájajú. Myslím, že Maťo teraz kopačky ani len nepriniesol ale loptu mal. V sobotu večer ju priniesol. Futbal sme nehrali, len sme si dali koníčky. To je také, čo musíte čo najčastejšie trafiť loptu bez toho aby spadla na zem. Hrali: Maťo, Mišo, ja a dievčatá. Urobil som päť koníčkov. Z toho dvakrát nohou a trikrát ma to šľahlo len tak, samo od seba. Moja dcéra urobila dva. Dva krát ju to samo trafilo. Maťo urobil asi desať. A prestali sme. Cez šestku sa nedostal nikto iný. Maťo tvrdil, že jeden jeho kamarát urobil 5 tisíc a potom mu povedali aby prestal. Veľmi mu neverím. Možno urobil 50 a to ešte neviem, koľkokrát ho to šľahlo len tak. Samo od seba. V každom prípade, pred rokom by Maťo povedal, že tých koníčkov bolo 50 tisíc. A moja dcéra, keby vedela čo sú to koníčky by aj teraz povedala, že ich bolo tak asi milión. Starnú nám deti. A začínajú kaziť dochádzku.

Ako prvý zo zostavy vypadol Maroš. Myslím, že to bolo práve po Raji. Po jedinom naozajstnom futbalovom zápase. Už nechodí. Je starý ale ešte nie dosť starý na to, aby bol s nami - starými. A myslím, že aj tak bude mať svojich vlastných starých, lebo našu starobu už nedoženie ani keby sa akokoľvek snažil. Tohto roku neprišli Pištove deti. Chlapci dali prednosť pretekom do kopca. A vlastnej partii. Na náš futbal sa vykašľali. Teraz som zvedavý, že kto bude ďalší. Meno nepoviem, ale bojím sa, že adeptov je viac. Niektoré deti už ani nechcú ísť na kolotoče, lebo na kolotoče chodia len deti. A ( niektorí ) dospelí. Starneme a najviac je to vidieť na účasti. Detskej účasti.