po pismenku

Bol som na ženskej toalete. Nechtiac. Nevinne. Bola to pritom tá najväčšia ženská toaleta na akej som bol. Neviem, koľko mala kilometrov ale prešli ste ju za takú hodinku a pol. No nemôžem za to. Nedalo sa ju obísť. Ale začnem niekde inde.

Najprv malé priznanie. Odniesli sme si odtiaľ huby. Viem, viem, je to národný park. Moje dievčatá sú ale závislé a boli len štyri. Tie huby. To aspoň na také malé ospravedlnenie.  Navyše sme v amoku. Mali sme za sebou dva hubárske dni a pred sebou ďalších päť. Tie Tatry do toho len tak vliezli. Ako malá jednodňová vychádzka. Ako malý anti-depresívny výlet. Akože sa len ideme nadýchať a ideme si dať kávu. A tie huby proste žmurkli. No dobre, priznávam. Tie moje dievčatá trochu zišli z chodníka. Ale naozaj len tak trochu a tie huby tam žmurkli. Ja som nenašiel ani jednu. Ja som strážil na chodníku a fotografoval som kvietky cez makro. Mám makro mániu. Občas tak muži stoja na chodníku, keď sú ich dievčatá v lese. Aby im povedali, že pozor. Niekto ide. Ale k tomu ešte dôjdem.

Ešte jedno malé priznanie. Tatry máme pochodené a prechodené. Celkom podrobne. Ale to Jánske pleso mi uniklo. Nebol som tam nikdy. My sa väčšinou točíme okolo Lomnice a Smokovcov. Štrbské Pleso v láske veľmi nemáme. Ale občas chodíme. Aj tam máme obľúbené miesto na kávu. Hotel s výhľadom na pleso a v hale pláva ryba. Teraz už je taká veľká, že jej z vody trčí chrbát. To povedala moja dcéra, ale ešte pred tým sme sa prešli.

Teraz veľké priznanie. Na žiaden tatranský kopec som ešte nevyšiel. Vyšiel som na väčšinu chát ale tie štíty tam nemám. Bol som pár metrov pod jedným, keď sme liezli z Brnčalky na Skalnaté ale nevyliezol som. Pravda je však taká, že jednu vrcholovú fotku mám. Žena si kľakla a odfotila ma. Tak s nebom. Tak vrcholovo. Tak asi sto metrov pod vrcholom. Myslím sto metrov do hora. Do neba. Tak taká je pravda o mojich vrcholoch. Ale priznávam. Ja som kaviarenský turista. Ak tam hore, ale úplne hore bude cappuccino vyleziem. Inak neviem. Chcel som napísať, že nie, ale nenapíšem. To je v rodine. Moja žena na vrchole bola. Na Kriváni. A niekoľkokrát. Tak tam musím vyliezť aby bol v rodine pokoj. Teraz sme išli na prieskum.

Priznávam. Nebol som ani na Jamskom plese. Moja žena bola. To bola tá prieskumná cesta. K Jamskému sa prejdeme a tam potom uvidíš kam pôjdeš. Tak som išiel. Bola to milá prechádzka. Dcéru lákal ženin sľub, že v Jamskom sú mloky. Tak si to žena pamätala. Mlokové pleso. Ona tam trávila detské prázdniny a výlety. Na chate pri Troch studničkách. Tá chata už nie je ale spomienky jej ostali. Mimochodom nie sú ani mloky. Alebo aspoň sme teda žiadne nevideli. Ale Kriváň som videl. Od Jamského. Tak na budúce leto. Aby som mal aspoň jednu legálnu vrcholovú fotku.

Cesta k nemlokovému plesu bola pekná. Ale taká toaletná. Najprv mi to ani nedošlo a potom mi to došlo. Došlo nám to všetkým. Celá tá pokojná hodinka bola olemovaná hygienickými vreckovkami. Boli všade. Na každom voľnom mieste. Mne to najprv vôbec nedošlo. A potom mi to došlo. Došlo mi, že mi to nedošlo preto, že som muž. Mojej žene to došlo skôr pretože je žena. Našej dcére to nedošlo, kým jej to nedošlo ale to nie je problém pohlavia ale veku. Mužom to proste nedochádza preto, že na istú potrebu nepotrebujú hygienickú vreckovku alebo toaletný papier. Ženy ho potrebujú.

Veľmi sa mi v tej téme vŕtať nechce ale tak mi prišlo, že to máte dievčatá ťažké. Ja tomu rozumiem, že cesta na Jánske je dlhá. A zle je to vymyslené.  Myslím tak voľajako telesne. Ale myslím, že s tým nič neurobíme. Tak neviem. To je asi všetko. Voľajako mi mrznú prsty na klávesnici. Tak len to som chcel. Že. Však viete. Napísať to nenapíšem.

Hovorím, na kontrolu ženskej toalety idem v lete. Tak ak pôjdete na Jamské pleso tak na to myslite. Cesta je to pekná a ja odbočím na Kriváň asi dve minúty pred plesom. Ale to nie je žiadne odporúčanie týkajúce sa miesta. Však viete. Tam hore nie je káva a tak neviem, možno neodbočím a pôjdem skontrolovať mloky.