po pismenku

 

4 roky zo 40-tich rokov to by bolo 10 percent.  4 mesiace zo 40 tich rokov by boli jedno percento ak by nebolo mesiacov 12 ale desať. Keďže ich je dvanásť tak neviem, koľko percent tvoria zo 40 tich rokov 4 mesiace a navyše tých 40 rokov ešte nie je kompletných. Na veci sa ale nič nemení. Oslavujem. Oslavujem 4 mesiace zo 40-tich rokov.

Pracujem v Bratislave. Každý druhý týždeň. Alebo tak nejako. Nedá sa povedať, že by to bolo 50 percent. Povedzme 40 až 45 percent. Plus mínus. Dovolenky a voľno a choroby a tak. Ďalších 40 až 45 percent som doma s rodinou. Plus mínus. Choroby a tak. A zvyšných 10 až 20 percent som niekde medzi tým. Na ceste medzi Bratislavou a Košicami. Plus mínus. Meškanie vlakov a tak.

Keď som v Bratislave tak volávam žene. Niekedy jej volám aj keď nie som v Bratislave ale vtedy menej. Plus mínus. Keď som v Bratislave tak jej volám dosť často. Niekedy mi zavolá ona ale ja hovor zruším a vytočím ju ja. Zneužívam služobný telefón. Plus mínus. Mínus mám potom na výplatnej páske. Ale viete. Choroby a meškania a tak. Tak som jej aj dnes volal. Dnes o jedenástej. Plus mínus. Minúta hore dole. Ale najprv volala ona mne. Ja som ju zrušil a hneď som ju vytočil. Telefonicky. Nie naozajstne. Potom sme telefonovali a ja som to chcel skončiť. Okolo jedenástej je vždy v práci a keď jej volám tak nemá veľa času. Plus mínus. Viac mínus lebo všade v telefóne je rev. Reve škola lebo moja žena je v škole. Pracuje ako učiteľka. Ale dnes nechcela končiť a v telefóne bolo ticho.

„No mám voľno“ povedala mi žena do telefónu v ktorom bolo počuť len ju a nie aj päťsto okolovrieskajúcich žiakov. Okolo mojej ženy totiž vždy v takomto čase vrieska 500 žiakov. Plus mínus. Záleží od toho či je malá prestávka alebo veľká. Plus robia zlé známky a tak a mínus choroby a tak. Tak dnes bolo ticho. Moja žena mala voľno. „Voľno?“ opýtal som sa. „No áno, voľno, mimochodom ja mám sviatok“ povedala moja žena a ja som bol ticho.

Ja som v takej chvíli ticho, lebo začnem rýchlo uvažovať. Sú vianoce? Nie sú vianoce. Má moja žena meniny? Nemá meniny. Narodeniny? Výročie svadby? V takej chvíli mi rozum pracuje na plné obrátky. Plus mínus. Mínus tvorí jedenásta hodina a plus fakt, že v takej chvíli je dlhé ticho v telefóne nebezpečné. Ale teraz nebolo. „No je deň učiteľov“ prerušila žena moje ticho. „Tak to mám sviatok aj ja“ povedal som a bol som spokojný. Moja žena s tým spokojná nebola: „ty už nemáš“ povedala.

Pred necelými dvadsiatimi rokmi by som mal. Nastúpil som ako učiteľ absolvent. Učil som štyri mesiace. Bez plus a bez mínus. September, október, november, december. Štyri celé mesiace. Ak sú štyri mesiace všetko, tak štyri mesiace z nich sú tiež všetko. Kompletných sto percent. Stopercentý učiteľ. Mal som stopercentný nárok na sviatok. Mal som triedu. Tabuľu a kriedy na prídel. Školské pomôcky v kabinete a triednu knihu. A v triede samé dobré deti. Plus mínus. Viac plus ako mínus.  

Teraz už neučím. Ale nech mi nikto neberie nárok na jedno percento. Lebo ak 4 roky zo 40 tich rokov nie sú jedno percento tak zo školského pohľadu sú. Školský rok má totiž desať mesiacov a nie dvanásť a 4 zo 40 je desať percent. A 4 mesiace budú jedno percento. Aj keď 4 z jedného jedno percento nie sú. Ale mali by byť. Mňa o môj sviatok nikto nebude okrádať. Ja oslavujem.

A ešte gratulujem svojej žene. A svojej učiteľke z prvej triedy. Aj z druhej. Aj z tretej a štvrtej. V poriadku, gratulujem aj všetkým čo sa snažili naučiť ma matematiku. Proste gratulujem všetkým, čo sú na sto percent. Teda plus mínus.