po pismenku

Do základnej školy som nastúpil ako chlapec. To dá rozum. Bol som normálny tak normálne a tak som nastúpil v normálnom veku. Do prvých dvoch tried som chodil na našej ulici. Teda do školy na našej ulici. Pamätám si len málo vecí. Napríklad to, že do triedy sme chodili spolu s kamarátom z druhého poschodia Ivanom B. a potom si ešte pamätám na vyšívanie. Mali sme taký predmet: pracovné vyučovanie. Alebo domáce práce. Pracovalo sa v škole a aj doma. Keď bola domáca úloha. Raz sme šili. Teda vyšívali. Krížikový steh. Dodnes sa pamätám ako mi to dobre išlo. Modré a červené krížiky. Nite mi dala mama ale nepomáhala. Ivanovi B. mama pomáhala a aj tak som to mal krajšie. Keby som sa krížikovému stehu venoval aj naďalej bol by som špičková šička. Ale nevenoval som sa. Nie som teda špičková šička. A aby bolo jasné, ja proti špičkovým šičkám nič nemám.

Potom sme už pracovné vyučovanie nemali. Myslím na strednej škole. Bol som normálny tak normálne a tak som chodil na gymnázium. Bavila ma slovenčina, dejepis a zemepis. Pracovné ma nebavilo, lebo nebolo. Ešte ma nebavila matematika, fyzika a chémia. Keby ma tak nebavili už na základnej chodil by som na textilné učilište. Bol by som šička. Neskôr špičková. Ale oni ma prestali baviť hlavne na tom gymnáziu. Preto nie som šička. Aby bolo jasné, ja proti špičkovým šičkám nič nemám.

Stal sa zo mňa učiteľ. S takými známkami ako som mal z matematiky, fyziky a chémie by ma na žiadnu inú školu nezobrali. Na učiteľa ma zobrali. Na učiteľa malých detí. Tak som sa stal učiteľom malých detí. Zase sme mali aj pracovné vyučovanie. Teda presnejšie mali sme predmet: ako učiť pracovné vyučovanie. Na krížikový steh si nespomínam. Mama mi nedala ani červenú a ani modrú niť. Ale predmet som zvládol aj bez krížikového stehu. Normálne. Potom som promoval a potom som bol učiteľ. Nie šička. Nie špičková šička. Ale aby bolo jasné, ja proti špičkovým šičkám nič nemám.

Teraz už učiteľ nie som. Ale mám ženu. Ona stále je učiteľka. Ona tiež chodila na pracovné vyučovanie na základnej škole a potom na strednej nechodila a potom na vysokej chodila. Na vysokej teda na také pracovné vyučovanie, že ako sa vyučuje pracovné vyučovanie. Aby odhalila talent žiaka na krížikový steh a ak by nemal talent na nič iné ako na krížikový steh aby mu pomohla stať sa špičkovou šičkou. Lebo aby bolo jasné, my proti špičkovým šičkám nič nemáme.

„No servus, som špičková šička“ povedala mi minule moja žena. Najprv som si myslel, že sa zbláznila a že v sebe objavila talent na krížikový steh. Ale neobjavila. Prišla domov z práce a v tej práci jej niekto povedal, že porovnávali platy. Moja žena je učiteľka a má plat špičkovej šičky. „Super, to ste spičky“ povedal som “spičky“, lebo sa mi poplietol jazyk. A potom som prišiel na to, že sa mi jazyk nepoplietol. „Fakt, ste spičky“ povedal som ešte raz, pričom v slove “spičky“ som za písmenkom s a pred písmenkom p urobil nepatrnú medzeru. A samozrejme sa to spodobuje. Aj spodobovanie patrí ku vzdelaniu. Niekedy teda spodobovanie a nepatrná medzera stačia. Niekedy už nemusíte urobiť nič. Stačí že dáte medzeru. Moja žena patrí k tým, čo sú ako špičkové šičky. Jednoducho: (s)pičky. Aby bolo jasné, ja proti špičkovým šičkám nič nemám. Dokonca si myslím, že oni nie sú (s)pičky. (S)pičky sú učiteľky.

Moja žena občas tak chodí z práce. Príde a má novinku. Napríklad ak chce zarobiť o pár stoviek viac musí si urobiť nejakú aprobáciu. Ako taká lekárka. Nejakú inú kategóriu. Nestačí, že má vysokú školu. Ona na zvýšenie platu potrebuje ďalšiu skúšku. A potom príde zase s tým istým. Teraz zase potrebuje skúšku. Zatiaľ si nič konkrétne nevybrala ale ja jej teraz asi poradím. Myslím, že by sa mohla venovať krížikovému stehu. Urobí nejakú prácu o tom: ako cez krížikový steh zistiť, či majú  byť deti v dospelosti šičky alebo (s)pičky. Pričom je vám dúfam jasné, že ja proti šičkám nemám nič.