Môj kolega má dobrý apetít. Vždy v bufete hovorí, že to bolo vynikajúce. Medzi nami, máme veľmi všedný bufet v ktorom nie je nič vynikajúce. Ale on je veľký labužník.
Minule sme sedeli vo fajčiarni, lebo stále máme fajčiareň. Náš šéf ešte fajčí a tak fajčíme aj my. Ale vtedy vo fajčiarni nebol, hoci inak je tam skoro stále. Môjmu kolegovi sa vo fajčiarni páči aj keď medzi nami, máme takú veľmi všednú fajčiareň. Už sa do nej neinvestuje, lebo už sa len čaká, kedy aj šéf prestane. On tam zatiaľ doniesol starý koberec a stolík z domu. Hovorím, taká všedná fajčiareň. Sedeli sme v nej len s kolegom.
„Prosím?“, povedal kolega do telefónu. Nie je dôležité či má všedný telefón, lebo toto bol aj tak nevšedný telefonát. „Prosím? Nič som ho neučil“, povedal ešte raz, akurát že už mal zvýšený hlas. Vedel som, že telefonuje s manželkou a to že zvýšil hlas nebolo celkom všedné. Väčšinou hlas znižuje. „Aké granuly?“ dodal. A vedel som, že to bude nevšedný príbeh.
Môj kolega má synčeka. Veľmi milého, čo sme raz všetci videli na oslave šéfových narodenín, kde síce synček nebol ale robili sme živiteľovi video zdravicu. Synček volá šéfa šéf a otca apu. Neviem, či je to všedné ale kolega je Maďar. Teda úplný Maďar nie je, len taký náš Maďar ale my mu niekedy hovoríme aj to, že je Maďar. Chcel som napísať s malým „m“, ale automat mi to opravuje. Tak akože Maďar s malým m. To je vlastne tiež čudné, že automat opravuje chyby a vlastne mi tak robí chyby. A človek potom nevie. Ale nie o tom som chcel.
Tak aby ste vedeli, najlepšie psie granuly sú červené. Tie má synček môjho kolegu najradšej. Lebo to sa stalo. Kolegova manželka bola doma keď z ich záhrady prichádza chlapček a chrúme. Vraj si aj hovorila, že čo môže chrúmať keď ešte na záhrade nie je nič na chrúmanie, hoci v maďarských záhradách je vždy niečo. Ale ešte nie je chrúmacia úroda.
„Čo chrúmeš?“ opýtala sa ho. „Granuly, apu povedal, že sú dobré“ povedal synček a dochrúmal. Manželka volala a teraz sa môžeme vrátiť do fajčiarne. Celé sa to stalo tak, že kolegov pes veľa vymýšľa. Červené granuly nemá rád, červené zje len z ruky, lebo tak si myslí, že sú dobré. Tak to povedal aj synovi, že keď ich dá z ruky, tak si ten pes myslí, že sú dobré.
„A vieš čo mami“, dodal malý: „fakt sú dobré“.
„Tak ako až tak zle nie sme aby sme jedli psie granuly“ povedal kolega. Aj keď ťažko povedať, lebo on je labužník. A v tom bufete si podľa mňa pochvaľuje aj ostatné granuly. Len to nevie.
Komentáre
popísmenku