po pismenku

 

No koniec. Amen cmar, či ako sa to hovorí. V našej rodine máme nový recept na všetko. Teda ani nie tak recept ako vetu. Nejakú vetu má každý. Napríklad tú najjednoduchšiu: nevadí. Alebo komplikovanejšiu: bude aj horšie. Alebo nejaké príslovie. Alebo motto. Alebo citát niekoho múdrejšieho. My máme tiež vetu na všetko. Napríklad na štvorku z diktátu.

Moja dcéra dostala štvorku z diktátu. Nekričal som, nebojte sa. Zdá sa, že to našej dcére jednoducho lepšie nepôjde. Ale viete ako to je. Trochu pokory som očakával. Moja žena napríklad očakáva od previnilcov tiež trochu pokory. Ale je jej tak veľa, že o tom raz napíšem osobitne a asi na pokračovanie. Ja očakávam od vinníka oveľa menej pokory, ale aspoň základnú pokoru určite. Aspoň teda, že máte pocit, že ju to mrzí. Lebo aj mňa to mrzí. Ale ja štvorku nemám.

Ono to vlastne trochu odbáčam. Lebo moja žena išla včera do kina. Ja som jej volal a ona mi do telefónu púšťala pesničku. Moja žena má rada AC/DC. Aby vám bolo jasné, nič také nemá rada ale ja hovorím, že má. Ale tak sa mi zdá, že aj o tom treba napísať osobitne, lebo vy už čakáte na podprsenku a ja mám taký zlozvyk, že nenormálne odbočujem od témy.

Ja niekedy tak odbočím od témy, že úplne na tému zabudnem. Napríklad začnem písať o podprsenke, pričom mi je jasné, že taký nadpis navnadí čitateľa ale potom už píšem o pokore, čo skoro nikoho z vinníkov nezaujíma a odbočím k AC/DC čo ani moja žena nepočúva a potom trepem o odbočkách, pričom mi je jasné, že o odbočkách musím napísať sólo. Tak späť k podprsenke.

Mimochodom, ja som jeden čas volal podprsenku podprsienka. Zdalo sa mi to aj spisovnejšie a aj krajšie. Povedal som napríklad žene: „to je fakt pekná podprsienka“ a ona sa začala smiať. A potom som povedal: „Daj si dole tú podprsienku“ a ona išla na kolená, pričom na kolená išla od smiechu. Ale teraz som zase odbočil, hoci verím, že taká odbočka by vás aj zaujímala. Ale do podprsienky mojej ženy je vás nič. Tu ide o podprsenku.

Tak pravdu povediac, trošku ide o moju ženu a jej kamarátku. A príbeh sa má tak, že si raz kúpila nejaké tričko a jej kamarátka jej povedala, že dobrá podprsenka to spraví. Alebo niečo podobné. Ja si to úplne nemyslím, lebo si myslím, že moja žena nepotrebuje podprsienku či podprsenku aby ona niečo spravila. Lebo čo je spravené, je podľa mňa spravené veľmi dobre. Ale tá veta zmenila náš život. Alebo teda aspoň frazeológiu našej rodiny. A teraz sa konečne vrátim na úvod teda aspoň na úvod tretieho odseku pričom druhý už bol odbočkou.

Teda moja žena išla do kina a ja som jej volal a ona mi púšťala hudbu a ja som ju nepočul ale počul som svoju dcéru ako hučí v pozadí a to je vlastne tiež na odbočku ale teraz si ju odpustím, lebo moju dcéru vlastne počuť vždy. No a moja dcéra tam hulákala: „dobrá podprsenka všetko spraví“. Teraz ma svrbia prsty a chcú sa rozpísať o podprsienke ale dosť. Bodka k téme podprsienka.

„Vieš čo, dám ti tvoju dcéru“ povedala mi žena do telefónu a dala mi k telefónu dcéru. V ten deň dostala štvorku z diktátu a v hlase nemala ani trochu pokory. „No čo teraz?“ opýtal som sa výchovne a čakal som nejaký posmutnelý hlas ktorý mi do telefónu povie: „mne to je strašne ľúto“ a tak ďalej. Pričom pod a tak ďalej sa rozumie strašne veľa výčitiek a sypania si popolu na hlavu. Ale mne do telefónu povedala dcéra vetu našej rodiny.

„Tatko, dobrá podprsenka všetko spraví“. Neviem ako to moja dcéra myslela. Či si myslela, že stále hovorí s mamou o tričku čo si zoberie do kina alebo sa myslelo už na tú štvorku. Ja sa trochu obávam, že sa myslelo už na tú štvorku, lebo na vlastné tričko sa myslieť nemohlo. Moja dcéra má jedenásť a ešte podprsenku nepotrebuje. Teda ona si samozrejme myslí, že potrebuje ale ja si to ešte nemyslím.

Tak toto sa stalo. Moja dcéra si myslí, že dobrá podprsenka všetko spraví. Tak keď si myslíte, že tu bolo veľa odbočiek tak nevadí. Alebo ako sa hovorí v našej rodine. Však viete.