po pismenku

Bol som stredoškolák. Taký akurát začínajúci. Stredoškolák a gymnazista prvák. Skúsenosti so sexom boli skromné. Bol vlastne len jediný zážitok. Zamiloval som sa do spolužiačky Fridy. Bicyklovali sme sa pri Hornáde a keď sme sa unavili zvalil som ju do trávy. Mala biele nohavice. Potom mala biele nohavice so zelenými šmuhami a už ma tak nemilovala. To bol môj jediný sexuálny zážitok. S drogami to bolo podobné. Občas som ukradol mame cigarety. Vtedy fajčila bulharské Bétečky takže žiadna sláva z drogového opojenia. Relatívne najviac som vedel o rockovej sláve. Mal som za sebou kariéru kartónového bubeníka v skupine Double You. Dvojité vé po anglicky už bolo rozpadnuté a moji bývalí spoluhráči skončili na iných školách. Naše kariéry sa rozišli. Katapult sa mi už nepáčil.

Pochopil som, že ak ostanem verný bubnom na rockovú slávu môžem rovno zabudnúť. Na bubny sa nedalo našetriť. Našetril som si na španielsku gitaru. No gitaru. Mám pocit, že to bola taká trojštvrťová gitara. Nie úplne detská ale na normálnu sa tiež nepodobala. Kúpil som ju od spolužiaka. Od začiatku mi hovoril, že je nanič. Bola to ale gitara. Mala šest strún a trsátka mi dal grátis. Čakala ma rocková sláva. No, rocková s trojštvrťovou španielskou gitarou. Pochopil som a zmenil som štýl. Páčil sa mi vtedy Bob Dylan a Mišík a tak podobne. Folk-rocková sláva. Na to trojštvrťová španielska gitara stačila. Potreboval som už len tri veci. Naučiť sa hrať na gitaru, založiť skupinu a vymyslieť jej meno. Začal som od tretej úlohy.Čáry - máry - fuk mi pripadalo dosť dobré. O dosť lepšie ako dvojité vé po anglicky. Folk-rockový názov. Napísal som to na svoju trojštvrťovú gitaru. Pekne na drevo. Čierne obrysy a farebné písmená. Najkrajšia folk-rocková gitara na svete. Mal som teda názov a gitaru. Teraz som potreboval skupinu, ale aby som mal skupinu musel som hrať na gitaru. Začalo sa moje gitarové obdobie. Vtedy vychádzal časopis Mladý svět a na poslednej strane boli trampské pesničky. Niečo ako folk-rock. A na obrázkoch akordy. Kam treba dať prsty aby to dobre znelo. Neznelo to dobre. Nech som dal tie prsty akokoľvek a kamkoľvek znelo to príšerne. Dva týždne som trénoval a potom som pochopil. Tá gitara nie je naladená. A pochopil som ešte jednu vec. Nikdy ju nenaladím. Pochopil som tú najhoršiu vec v mojej hudobnej kariére. Ja vôbec nemám hudobný sluch. Ani jeho zvyšky a ani náznaky. Úplne nič. Hluchota.

Tú gitaru som zobral do školy. Naladil mi ju spolužiak. Gitara sa mu páčila aj keď tvrdil, že je nejaká čudne malá. Ale nápis je fajn. Farebný. Došiel som s tou gitarou domou a cvičil som. Vedel som cé, gé a niečo mol. Tri akordy. Napísal som pesničku. Ten deň som vymyslel celý repertoár skupiny Čáry - máry - fuk. Tri akordy v rôznych obmenách. Dobrý folk-rockový repertoár. Bolo to normálne na platňu. Na druhý deň to už tak dobre neznelo. Bolo rozladené. Aj ja som bol rozladený. Nosiť každý deň gitaru na ladenie bolo nezmyslené. Kariéra slovenského Boba Dylana sa rozplývala. Nevedel som si ani predstaviť ako založím skupinu, keď neviem naladiť gitaru. Jediné čo som si hovoril bolo: máme dobrý repertoár a super názov.

Nezohnal som nikoho. Nikoho som ani neoslovil. Ešte niekoľko mesiacov som sa snažil naladiť gitaru a popri tom som napísal asi dvesto trojakordových piesní. Na niekoľko platní a dvojalbumov. Našiel som aj spôsob ako sa vyhnúť ladeniu. Odnesiem gitaru spolužiakovi. On ju naladí a potom poprosím otca aby zváračkou navždy upevnil tie kolíčky v pozícii naladené. Dve veci mi na tom nesedeli. Ako vymením strunu ak náhodou praskne a bude trvalo naladené a navyše. Ten spolužiak tvrdil, že tie struny pracujú a keď ich aj naladím natrvalo oni sa natiahnu a bude rozladené. Prestal som cvičiť. Štvrtý akord som sa už nenaučil.

Pochopil som, že ak sa niečo nestane nikdy nebudem mať hudobný sluch a nikdy nenaladím gitaru a to znamená, že nebudem mať skupinu. Nikdy nebudem rockovou hviezdou. Svet sa zrútil a ja s ním. Ale nevzdal som sa. Moja kariéra pokračovala aj keď skupinu Čáry - máry - fuk som rozpustil skôr ako som ju založil. Nehral v nej nikto len ja. Ostala mi spomienka a mám pocit, že aj trojštvrťová gitara. Je niekde v pivnici ako spomienka na neúspešnú kariéru. A ostal mi zošit do ktorého som v tých dňoch zapísal všetky svoje piesne. Hrajú sa na tri akordy a majú folk-rockové texty.

Dodnes keď sa dostanem ku gitare a gitarista si to nestihne uvedomiť, zahrám svoje tri akrody. Jednu zo svojich zabudnutých piesní. Jeden zo svojich hitov. Song o ktorý svet prišiel, lebo ho nikdy nepočul.