po pismenku

Žijem podľa Bukovského. Pravda však je, že dlho som žil podľa Bukowskeho. Dvojité w alebo jednoduché. Netvrdím, že Charles Bukowski bol môj guru. Mám rád rýchle ženy a pekné kone je sice pekné heslo ale o koňoch som toho nikdy nevedel veľa. Keď môj priateľ Pišta emigroval do Nemecka hneď na začiatku podľahol Bukowského kúzlu. Toho s tým dvojitým w. V jednom z prvých telefonátov mi hovorí: počúvaj, tu úplne letí Bukowski. Poznáš Bukowského? Nepoznal som ho. Píše sa Bukowski. S dvojitým w.

Potom Bukowski zaplavil aj naše kníhkupectvá. Pišta z Nemecka už o ňom v telefonátoch nič nehovoril. Mňa to poblúznenie len čakalo. Jedával som hamandeggs a spišské párky, pil som pivo a víno a čítal som jedného Bukowského za druhým. Nehovorím, že bol môj guru a nehovorím, že som žil podľa jeho stravovacích návykov a aj fazuľa v konzerve prenikla do môjho života oveľa skôr. Ale knižky som hltal jednu za druhou.

Dnes patrí Bukowski k mojej toaletnej knižnici. Spolu s Pišťánkom, Tarageľom a literatúrou faktu o ponorkách, námorných bitkách a križiackych výpravách. To nemyslím dehonestujúco. V istom veku a v istom rodinnom rozpoložení sa toaleta stáva azylom dospelého muža. Občas sice dcéra zakričí z druhej strany: tatkooo, nie si na svete sám, ešte dlho? A občas sa z kuchyne ozve aj žena: obeeed, alebo: kááva, si si objednal káávu a teraz ju mám piť samáááá? A tak. Ale stále je to azyl. Sedíte a čítate niečo čo vo vás rýchlo zanechá zážitok. Tak Bukowski patrí tam. Občas v rýchlom cupitaní cestou na toaletu zabočím ku knižnici a siahnem na piatu poličku. Sú tam. A cupitám na toaletu zaboriť sa do ( Bukowski by sa neurazil ) toaletnej literatúry. Tak tam sa skončila moja Bukowského éra. Nové knižky si už nekupujem. Mám nejakých desať paperbakerov a viem, že už v nich všetko napísal. A pravdu povediac v druhej už opakoval prvú a tak podobne. Je to dobrá literatúra. Netreba čítať od prvej strany. Niekde si knižku otvoríte a položíte na holé kolená. Žiarovka 60-tka a pokoj. Kým sa neozve dcéra alebo žena: obéééd.

V kuchyni ma vždy čaká iný guru. Bukovský Igor. S obyčajným v a s neobyčajným vplyvom na náš život. Nemôžem povedať, že by to bol môj guru. A neviem, či môžem napísať, že je to guru mojej ženy. Lebo ak by bol guru mojej ženy bol by aj môj guru. Mám ho ale rád. Pišta o ňom z emigrácie sice nikdy netelefonoval ale to nemusí byť dôkaz. Proste tam majú iných. Máme aj veľa Bukovského knižiek. Toho s jednoduchým v. Ale na toaletu si ho nenosím. Sú to veľké knihy a s tvrdým obalom. Na holých kolenách by ťažili a chladili a nedajú sa odložiť na držiak toaletného papiera. Neviem ani ku ktorej poličke by som musel cupitať. Nemám v Bukovskom s jednoduchým v až taký prehľad ale viem, že moja žena má.

Dostal som chuť na sviečkovú. Normálne knedlík a tá omáčka. Plus brusnice a pražská atmosféra. Normálne hospúdka a ten knedlík by nemusel byť ani houskový. Išlo mi o tú omáčku. Kúpili sme sójové plátky, obyčajný knedlík ( pán Bukovský s jednoduchým v odpustí ) a smotanu. Nevedeli sme akú ale využil som žolíka. Priateľ na telefóne. Zavolal som mame: mami, na sviečkovú aká smotana ? do pravého ucha mi hovorila mama a do ľavého žena: vpravo: šľahačkovú, vľavo: koľko percent? A tak dookola. Zvládli sme to. Kúpili sme smotanu a moja žena mala v očiach taký podozrivý pohľad. Niečo mi hovorilo, že hľadá Bukovského. Bukovský s jednoduchým v by zo smotany nemal radosť. Vedel som to, ale na druhej strane, Bukovský tam nebol. Ten s jednoduchým v.