po pismenku

Teda nie je mi až taká zima, že by sa to nedalo vydržať, ale zase na kávu treba ísť vo vetrovke a vonku na lavičke si tiež neposedíte. A kosti už bolia. Ešte nie tak dôchodkovo ale tak štyridsiatnicky už áno. Tak začínajúco. Tak, že už viete, že potom vám bude zima.

Ja som mal zimu relatívne rád. Aj mám rád. Ale už viem, že raz mi v takej zime bude chladnejšie ako teraz. Dalo by sa povedať, že už myslím na dôchodok. Lebo tak sa aj hovorí: ako si ustelieš tak budeš spať. Tak ja si chcem ustlať na starobu mäkko a teplo. A chcem piť kávu a čítať noviny. A ideálne by bolo pozerať na more. Ja viem, nejde to.

O starobe mám takú predstavu, že ráno vstanem a trochu si natiahnem kosti. Lebo trochu budú bolieť. To je normálne. Už teraz trochu bolia. A potom pôjdem na kávu do kaviarne. Prečítam si noviny a trochu sa na slniečku vyhrejem. Lebo čo ja viem, tak slniečko robí boľavým kostiam dobre. A káva dobre robí mne. A noviny k tomu tak nejak patria. Navyše, keď už pôjdem každé ráno na kávu tak z dôchodku si už noviny kupovať nemienim. A potom pôjdem do chládku, lebo zase až tak ja horúčavu nemám rád. No a potom večer pôjdem zase na kávu, aj keď si teda myslím, že mi žena kúpi už len bezkofeínovú. Mne o ten kofeín aj tak veľmi nejde. Len o ten pocit, že si človek pred nocou ešte prehreje trochu kosti. A môže sa čítať knižka, lebo noviny už budú prečítané. A so ženou si môžeme dať aj pohár vína, lebo vtedy to už bude jedno, že si človek dáva večer víno a navyše aj s cievami má starší človek problémy. Tak na to ja potrebujem slnko.

Lebo moja predstava nie je taká, že sa budem šuchtať po vonku vo vetrovke a v kaviarni sa tískať k radiátoru. To ani náhodou. To o takom teple čo zohrieva moje dôchodkové kosti ja nemám predstavu. Ja mám úplne inú predstavu a aj žena takú má. Viem to. Išli sme včera autom a po tej pľuhavici vonku išiel ujo vo vetrovke. Jednak myslím, že ja v staršom veku nebudem vo vetrovke bohvieako vyzerať a jednak si myslím, že ani na kávu v takom počasí nešiel. To by bolo vidieť. Tak som žene povedal o svojej predstave. O tom, že niekde na dôchodok potrebujem byť v teple. Povedal som jej o tej káve a tú večernú bezkofeínovú som zatajil. Ale o tom slnku čo by nám malo vyhrievať kosti som hovoril. O takom tom, čo je v Toskánsku a na Sicílii a v Portugalsku a všade, kde sa dá piť káva vo februári vonku a čítajú sa noviny. A zohrievajú sa kosti.

"Tak s tým niečo urob" povedala mi žena a ja som na to prišiel: "V poriadku, začíname globálne otepľovať". Lebo to mi tak vychádza, že tá Sicília alebo Portugalsko mi nevychádza. Ono by človek možno aj na staré kolená kúpil domček na Sicílii ale len taký bez radiátora. Radiátor síce možno netreba ale pre istotu. A na kávu by asi neostalo. Lebo na Sicílii sa vám každý vykašle na slovenský dôchodok. Tam by si človek ani Corriera de la Serra či ako sa tie noviny volajú nemohol kúpiť. Len tak malé picollo a koniec. A večer pohár vína už nie. Ani bezkofeínové espresso. Tak ani takú predstavu ja nemám o zohrievaní kostí.

Tak globálne otepľujem. Keď nemôžem ísť na dôchodok do tepla ja, tak nech teplo príde k môjmu dôchodku. Mám na to ešte takých 25 rokov. Takže koniec s recyklovaním odpadu. Žiadne papierové vrecká na nákupy. Samé freóny sa budú u nás nakupovať. A basta. Nech sa ochranári aj na hlavu postavia. Ja si chcem februárovú kávu vypiť na slniečku. V záhradnej kaviarni. Tak otepľujem. Globálne to otepľujem. Za 25 rokov to musím dostať hore aspoň o 20 stupňov v zimnom období. A v lete môže ostať tak ako je. To už sa s tým ochranári musia popasovať. Ja na všetko myslieť nemôžem. Musím pracovať aby bolo potom na kávu. A pohár červeného vína. A na noviny, keby boli všetky v kaviarni rozobraté. Lebo tak myslím, že keď bude globálne oteplené tak sa tam stretneme všetci. Teda niekto môže prísť aj na pivo. Na to ja kašlem. Len noviny nech vráti na miesto keď ich prečíta.

Lebo toto ja ešte neznášam. Že niekto si požičia noviny a potom ich nechá ležať na stole pri sebe a vybavuje sa tam. Tak na to ja nemám nervy. Na to pozor. Ten opálený pán v najlepších rokoch čo pije cappuccino pri vedľajšom stole som ja a dám vám po hlave. Lebo poriadok musí byť. A ešte teplo by malo byť.