po pismenku

Musím to napísať. Prinútil ma krajan a jeho pohľad na  psy a ostatnú zver .Tak teda: o metlách ušatých.

Môžete byť pohádaný s celou rodinou. Keď prídete do bytu alebo domu, nikto po vás ani neštekne. Ste vzduch. Neexistujete. Ale jeden člen rodiny vám už dávno odpustil. Má radosť, že ste tu. Vrtí chvostom ak ho má. Sú rasy, čo vrtia kýptikom. Ale tešia sa rovnako. Ak dovolíte, olížu. Položia sa na chrbát a tak vám povedia, že vás majú radi. Hovoria. Len to musíte chcieť počuť.

Ako dieťa som dlho psa nemal. Mal som akvárium. Krátko. Gubky a skaláre to neprežili. Potom korytnačky. Furka a Murku. Prežili to dlho. Veľmi dlho. Ale korytnačky sa na chrbát nepoložia a ak sa položia, tak je problém. Musíte ich otočiť.  Nevrtia chvostom. Sú pomalé a nehovoria. Trochu fučia. Neskôr sestra priniesla psíka. Malý, čierny. Taká rasa, že – malý a čierny. Volal sa Pepko. Bol to viac sestrin pes ako môj, ale zrazu sme mali psa. Neskôr sestra odišla a s ňou aj Pepko. Môjho prvého, naozaj vlastného psa som dostal od priateľky. Skoro by som povedal, že aj kvôli tomu psovi sa za mňa neskôr vydala. Rasa mojich snov bola vždy jasná: metla ušatá. Špageta. Jazvečík.

Nemal som psa, ale polovica mojich priateľov si myslela, že mám. Tvrdil som im dokonca, že mám dvoch jazvečíkov. Hovoril som úplne reálne príbehy. Verili. Priateľka vedela, že si len vymýšľam a vymýšľala so mnou. Potom sme už nevymýšľali. K promóciám mi darovala Ritu. Jazvečíčku dlhosrstú. Červenú – ryšavú. Ritu som dostal už mesiac pred štátnicami. Mala veľkú červenú mašľu. Zobral som si ju domov a takmer som neurobil štátnice. Priateľka ma prišla preskúšať tak týždeň pre termínom. Nevedel som nič. Len všetko o Rite. Ostala u mňa celý ten týždeň a učila sa so mnou. Myslím si, že ostala aj tak hlavne kvôli Rite. Mala dobrý dôvod. Skúšky som urobil a Rita s nami prežila celý psí život. Je tisíc príbehov. Raz ich napíšem. Teraz máme Bašku.

Po Rite to bolo ťažké. Problém je v tom, že psí život je kratší. Sedemkrát kratší ako náš. Ritu sme oplakali a dlho váhali. Nakoniec rozhodla dcéra. Chcela sestru. Psiu sestru. Výber rasy bol jasný. Rodinný. Len namiesto ušatej metly dlhosrstej sme chceli teraz ušatú metlu drsnosrstú. Hľadali sme po inzerátoch. Telefonovali sme a našli sme ju pri ukrajinských hraniciach. Čakala nás tam. Za plotom štekala krásna drsnosrstá fena. Štekala celý čas. Nedala sa pohladiť. Len štekala a zazerala. Vedela, pre koho sme prišli. Medzi tromi chlpatými guľkami bola aj tá naša. Volala sa Cilka z Bajan, ale meno ostalo len v papieroch. Už dávno pred tým sme vedeli, že sa volá Baša.  Naša dcéra mala psiu sestru. Mimochodom, veľkú časť peňazí darovala so svojich úspor. Je to jej pes. Z veľkej časti.

Na rozdiel od dlhosrstej Rity táto Baša chodníky nezametá. A nie je to jediný rozdiel. Cítiť to už na dotyk. Rita bola zamatová. Baša pripomína tie metly, ktoré mali všetky upratovačky na školách. Veľké čierne chlpaté a odstávajúce. Také rozmixované každodenným zametaním školskej chodby. Tak asi taká je na dotyk. Keď jej vytrháte srsť (lebo trhať sa musí) je to jemnejšie. Ale na druhej strane, je to asi jediná baba na svete, ktorá je pekná aj keď je bradatá. Nosíme ju na rukách. Obrazne aj doslova. Má krátke nohy. Jazvečík by po schodoch chodiť nemal. Teraz bývame v dome na poschodí. Po schodoch vie vybehnúť. Ak chce ale zísť tak si štekne. Povie, že ide dole. Teda povie, že poďte po mňa, idem dole. Na rukách ju nosíme aj obrazne. Kto psa nemá nepochopí, kto psa má vysvetlenia nepotrebuje.

Vychováva našu dcéru. Dcéra trochu vychováva ju. My ich vychovávame obe ešte viac. Dcéru aj Bašu. Najviac vychováva žena. Baša vie podať labku. Aj druhú. Také bežné psie pokyny. Keď v ruke vidí sójovú salámu alebo syr vie všetko, keď ich nevidí občas zabudne. Dcéra vie tiež podať ruku. A aj iné kúsky.

Nechcem žiť bez psa. Patrí do rodiny. Do ľudskej rodiny. Z tej psej sme ju zobrali na ukrajinských hraniciach. Keď sa pohádame, tak nás udobrí. Vrtí chvostom a chce chodiť do lesa na prechádzky. Keď som doma chodievame na vychádzky často. Bez Bašky by som sedel doma. Na zadku. Má neskutočné psie muchy, čo dajú na pár sólo článkov, ale ja mám tých múch oveľa viac. Vrčím častejšie ako ona. Keď mám nervy hryziem a na zlých ľudí štekám. Nepodávam labku len tak na počkanie a nevrtím chvostom. Som protivný a len na sójovú salámu ma nedostanete. Som náladovejší a niekedy nerozprávam ani tak ako ona. Baša občas v lese utečie, ale vráti sa vždy skôr, ako keď utečiem ja.